Madrid 11. júna (TK KBS) Počas svojho pobytu v Madride absolvoval pápež Lev XIV. dôležitú zastávku v španielskom parlamente, v Kongrese poslancov. Prof. Emilio Sáenz Francés, historik a profesor medzinárodných vzťahov na Pápežskej univerzite Comillas, po tejto udalosti pre Vatican News hovoril o význame jeho prejavu.
Počas tretieho dňa pápeža Leva v Španielsku začal svoj program historickým stretnutím so španielskym parlamentom v Kongrese poslancov v Madride.
Vatican News sa rozprávali s prof. Emiliom Sáenzom Francésom, historikom a profesorom medzinárodných vzťahov na Pápežskej univerzite Comillas v Madride, o dopade tejto návštevy a o niektorých hlavných bodoch, ktorým sa pápež venoval.
Profesor uviedol, že aj bez zastávky v parlamente bola pápežova cesta do Španielska historickou už sama osebe. „Od poslednej pápežskej návštevy uplynulo približne 15 rokov,“ vysvetlil. Prof. Sáenz zdôraznil, že návšteva zostane historickou aj vďaka rôznym a významným zastávkam počas šesťdňovej cesty.
Cirkev má čo povedať
Na začiatku pracovného týždňa, v pondelok – počas svojho tretieho dňa v španielskom hlavnom meste – strávil pápež Lev dopoludnie v politickej sfére, čo prof. Sáenz označil za veľmi silné posolstvo. Pápežov prejav „priniesol do reálnej diskusie myšlienky pápeža, myšlienky Katolíckej cirkvi a súčasnú španielsku politickú debatu“.
Keďže Španielsko má stáročnú históriu a tradíciu spätú s Katolíckou cirkvou, príležitosť na stretnutie týchto dvoch svetov je obzvlášť významná, pretože, ako uviedol profesor, toto stretnutie ukázalo, že ich vzťah je živý.
Pápežov prejav sa však začal dôležitým rozlíšením: rovnováhou medzi Cirkvou a štátom. Súčasná politická situácia v krajine v tom vidí spor, keďže niektorí by polemizovali o tom, či by vôbec pápež alebo Cirkev mali mať možnosť vystúpiť v parlamente.
Z tohto dôvodu prof. Sáenz vyzdvihol pápežovu múdrosť, keď povedal, že úlohou Cirkvi nie je spochybňovať legitimitu politických inštitúcií.
„Cirkev má však – a pápež má – plné právo podeliť sa o určité úvahy o súčasnej sociálnej, ekonomickej a politickej realite sveta,“ zdôraznil. Posolstvo musí byť navyše komunikované jazykom, ktorý dokáže osloviť veľmi polarizovaný parlament, a na stole by mali byť aj témy, ktoré sú predmetom debaty.
Intelektuálna história
Kritickým bodom prejavu bol podľa profesora medzinárodných vzťahov moment, keď pápež odkázal na Salamanskú školu, ktorá bola na vrchole španielskej moci „priekopníkom vo vývoji rôznych tém, ako napríklad kapitalizmu a ľudských bytostí“.
V kontexte pápežovho posolstva parlamentu je Salamancská škola príkladom kvalitného intelektuálneho myslenia s hlbokým napojením na kresťanstvo. Prof. Sáenz špecificky uviedol, že poukázala na potrebu obmedziť svetskú moc – čo je v dnešnom svete relevantné. Varoval pred klesajúcou kvalitou bŕzd a protiváh v demokraciách.
„Žijeme v ére superveľmocí, ktoré sú ochotné rozvíjať svoje ciele bez akejkoľvek kontroly alebo sú úplne neochotné plniť a zaväzovať sa k potrebným kontrolám v rámci svojej politickej kultúry,“ vysvetlil.
Španielsko prešlo rokmi prechodu k demokracii a teraz čelí napätiu medzi demokraciou a parlamentom a otázkou, ako vyvážiť tieto dve moci. Pápež pripomenul, ako v krajine, ktorá je považovaná za jednu z kolísok západnej kultúry, existuje lepšie pochopenie nástrah vyplývajúcich z toho, čo sa v globálnej politike cení.
Prof. Sáenz poznamenal, že pápežské posolstvo bolo adresované Španielsku, ale hovoril aj k „európskemu politickému zmýšľaniu“.
Dôstojnosť je spochybňovaná zo všetkých strán
Vlády musia vytvárať zákony založené na uznaní ľudskej dôstojnosti, ktorá je vlastná každému človeku. Ak je to tak, potom je zákon zárukou. Toto je štandard, ku ktorému pápež vyzval každú krajinu. Profesor však uznal, že pri pohľade na širší svet je to „mimoriadne ťažké“.
Vyzdvihol, ako pápež a Cirkev ako celok dnes pôsobia ako „potrebný maják, ktorý hovorí, že na obzore sú krivdy, že v súčasnosti existujú krivdy, narastajúce krivdy, a že toto nie je správna cesta“.
Profesor Sáenz tvrdil, že aj história dokázala, že ignorovanie tohto štandardu nefunguje. Napriek tomu existujú výzvy pri obhajobe tejto „kontrakultúrnej pozície“. Stačí sa pozrieť na stav svetovej politiky – vojnu na Blízkom východe, vojnu na Ukrajine, konflikty v Afrike.
„Je veľmi ťažké presadzovať práve to, čo je teraz napádané zo všetkých strán,“ zdôraznil profesor. Zároveň vysvetlil, že je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým presadzovať tieto presvedčenia s morálnym vedením a autoritou pápeža.
Poukázal na to, že pápež Lev si to zjavne stanovil za jeden zo svojich cieľov. „Stal sa pápežom v jednom z období najväčších geopolitických neistôt a nebezpečenstiev od konca druhej svetovej vojny.“
Recept na zmenu
S pokračujúcimi konfliktmi po celom svete sa na stôl opäť vrátilo zbrojenie. Pápež Lev to rázne odsúdil ako reakciu na neistotu a výzvy, ktoré vidíme na globálnej scéne. Namiesto toho zopakoval potrebu uprednostniť dialóg, medzinárodné právo a diplomaciu pred násilím.
Profesor Sáenz však uznal, že táto výzva ide proti prúdu väčšiny. „V dnešnej dobe je kontrakultúrne obhajovať myšlienky proti zbrojeniu.“ Ale ešte predtým, než sa dostaneme k zbraniam, pápež vyzval na potrebu odzbrojiť naše slová. Malými krokmi možno dosiahnuť veľké veci.
Profesor medzinárodných vzťahov tu vyzval všetkých, aby obnovili „schopnosť hovoriť z veľmi odlišných politických pozícií, morálnych postojov, politických nárokov a geopolitických ambícií. Hovorme spolu, aby sme našli spoločnú reč a mohli napredovať.“
V minulosti to fungovalo. Dnes to môže fungovať znova. Pri pohľade na Španielsko ako na „mikrokozmos širšieho sveta“ prof. Sáenz poukázal na to, že „sa môžeme vrátiť k používaniu slov a dialógu ako východiskového bodu pre malé zmeny“. Keď začneme tam, kúsok po kúsku, môžu nastať aj väčšie zmeny.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia