Vatikán 30. mája (VaticanNews) Súčasný svet poznačený vojnami, polarizáciou a spoločenskými rozdeleniami potrebuje znovuobjaviť svoje duchovné korene.
Pápež to zdôraznil členom Nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice, ktorých vyzval k podpore sociálnej náuky Cirkvi, budovaniu civilizácie lásky a rozvíjaniu dialógu založeného na pravde a dôstojnosti každého človeka.
V sobotu 30. mája sa Svätý Otec prihovoril členom Nadácie Centisimus Annus Pro Pontifice v Klementínskej sále. V úvode príhovoru pápež poznamenal:
„Vaša prítomnosť je prejavom vášho trvalého úsilia študovať a uvádzať do života sociálnu náuku Cirkvi v súčasnej spoločnosti. Nie je tajomstvom, že ide o tému, ktorá je mimoriadne blízka aj môjmu srdcu, nehovoriac o tom, že tvorí podstatnú súčasť poslania Cirkvi vo svete.“
Tohtoročná konferencia niesla názov „Fragmentovaný svet hľadajúci spiritualitu: sloboda a pluralizmus vo svetle sociálnej náuky Cirkvi“. Podľa Rímskeho biskupa táto téma presne vystihuje súčasnú situáciu ľudstva.
„Téma, ktorú ste si zvolili na tento rok predovšetkým pomenúva neľahkú situáciu, v ktorej sa dnes ľudstvo nachádza, keď prechádzame obdobím poznačeným vojnami, rastúcou polarizáciou, ako aj kultúrnymi a spoločenskými rozdeleniami. Napriek tejto krehkosti však vzniká nová nádej.“
Rímsky biskup pripomenul prítomným, že aj keď sa zdá, že rozdelenia pribúdajú, zároveň sa objavuje spoločný menovateľ, ktorý nás všetkých nepochybne spája – naše spoločné ľudstvo
„Práve v čase nepriaznivých okolností je človek pozvaný znovu si položiť základné otázky, ktoré už celé generácie podnecovali ľudské srdce k hlbšiemu uvažovaniu: Kam smerujeme? K akému cieľu chceme orientovať svoj život? Akým smerom sa chceme uberať ako národ a ako ľudské spoločenstvo? Tieto otázky sú jasným prejavom ľudského hľadania pravdy a rodia túžbu po niečom väčšom – smäd po Bohu a po trvalom zmysle života.”
Významnú časť svojho príhovoru venoval pápež otázke slobody.
„Hoci sa sloboda často chápe ako možnosť robiť to, čo človek chce, je nevyhnutné znovu objaviť jej autentický význam. Taký význam, ktorý nám umožní rozpoznať jej vzťahový rozmer, pretože práve v ňom možno hovoriť o naplnení človeka ako jednotlivca i celej spoločnosti.“
Lev XIV. zároveň odmietol pesimizmus a vyzval veriacich k aktívnej angažovanosti v spoločnosti, keď povedal:
„Civilizácia lásky nevznikne jediným veľkolepým gestom, ale súhrnom malých a vytrvalých skutkov vernosti, ktoré sa stávajú hrádzou proti odľudšteniu.“ (Magnifica Humanitas, 213).
Svätý Otec ďalej poukázal na podstatný prvok pre budovanie autentickej civilizácie lásky – na dialóg. Uviedol:
„Dialóg zakorenený v pravde, ktorý uznáva a oceňuje spoločné ľudstvo každého človeka. Práve vedomie prirodzenej dôstojnosti každej osoby umožňuje prekonať egoizmus a partikulárne záujmy v prospech spoločného dobra.“
Na záver pápež Lev XIV. poďakoval členom Nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice slovami:
„S týmito krátkymi úvahami vám ďakujem za vašu dnešnú prítomnosť i za úsilie, ktoré vynakladáte na podporu sociálnej náuky Cirkvi. Uisťujem vás o svojich modlitbách a zo srdca udeľujem svoje požehnanie, ktoré rád rozširujem aj na vaše rodiny a všetkých vašich blízkych.“
Sr. Jana Pavla Halčinová DKL – VaticanNews