Bratislava 15. mája (TK KBS) Pomáhajú ľuďom v oblastiach zasiahnutých vojnou, ostreľovaním a vysídlením, hoci aj ich vlastné rodiny žijú v neistote a odlúčení. Pracovníci ukrajinských charít prídu od 18. do 22. mája na Slovensko, kde sa počas série verejných diskusií Svedectvá z Ukrajiny podelia o osobné príbehy služby, odvahy, straty i nádeje.
Podujatia organizuje Slovenská katolícka charita. Verejné diskusie sa uskutočnia v Bratislave, Žiline, Spišskej Novej Vsi, Prešove a Klokočove. Delegácia navštívi aj arci/diecézne a eparchiálne charity na Slovensku, aby sa navzájom povzbudili v službe ľuďom a v pomoci Ukrajincom na Slovensku. Súčasťou programu budú sväté omše a liturgie, po ktorých budú nasledovať verejné diskusie s hosťami z Ukrajiny. Vystúpia na nich predstavitelia rímskokatolíckej organizácie Caritas-Spes Ukraine a gréckokatolíckej Caritas Ukraine, ako aj riaditelia ich diecéznych charitatívnych organizácií.
„Vojna sa neodohráva len na fronte. Vstupuje aj do detských izieb, života rodín a každodennosti bežných ľudí. Práve preto chceme, aby tieto príbehy zazneli nahlas,“ hovorí Filip Macák, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity.
Pomoc v oblastiach pri fronte
Jedným z hostí bude otec Ihor Makar z Caritas Cherson, ktorý pôsobí v regióne dlhodobo zasiahnutom bojmi. „Veľké nebezpečenstvo dnes predstavujú drony rôznych typov. Musíme myslieť nielen na bezpečnosť personálu, ale aj ľudí, ktorým poskytujeme pomoc,“ opisuje otec Ihor Makar.
Vojna zasiahla aj jeho vlastnú rodinu. Spolu s manželkou a štyrmi deťmi museli odísť zo svojej farnosti v obci Antonivka v Chersonskej oblasti. Jeho rodina dnes žije na bezpečnejšom mieste. Do oblasti sa nemôže vrátiť, pretože tam pokračujú bojové operácie a nefungujú školy ani škôlky. Otec Makar sa však na miesto svojej služby vrátil, aby pomáhal ľuďom, ktorí tam zostali.
Miesto, kde sa deti môžu cítiť bezpečne
Svoje skúsenosti predstaví aj Oleksandr Bilskyi z Caritas Beryslav. V Beryslavskom okrese sú zničené školy aj materské školy. Práve tam vznikol detský priestor Domček šťastia, ktorý dnes navštevuje približne 200 miestnych aj vnútorne vysídlených detí.
Impulzom pre jeho vznik bola veta malého dievčaťa Katruše, ktorá pri prijímaní humanitárnej pomoci povedala: „Chcem ísť domov, lebo doma som bola šťastná.“
„Ak deťom nemôžeme vrátiť ich domov, musíme im aspoň vytvoriť miesto, kde sa znovu budú môcť cítiť bezpečne a prijato,“ hovorí Oleksandr Bilskyi.
Pomoc sa mení spolu s potrebami ľudí
Podľa otca Vitalija Marcyniuka z Caritas Fastiv sa pomoc na Ukrajine za posledné roky výrazne zmenila. V prvých mesiacoch vojny išlo najmä o prístrešie, jedlo, hygienu a základné prežitie pre tisíce vysídlených ľudí. Dnes rastie potreba krízového poradenstva, psychologickej podpory, sociálneho sprevádzania, pomoci rodinám vojakov, veteránom a deťom, ktoré sa učia žiť v realite vojny bez straty pocitu bezpečia. Vojna zasiahla otca Vitalija Marcyniuka aj osobne. Prišiel v nej o blízkeho priateľa, s ktorým sa poznali sedemnásť rokov. Otec Vitalij viedol jeho pohrebný obrad a dnes prostredníctvom siete Caritas podporuje aj rodiny padlých, veteránov, zajatcov a nezvestných.
Verejnosť je pozvaná na diskusie
Séria podujatí Svedectvá z Ukrajiny prinesie osobné výpovede ľudí, ktorí zostávajú pri zraniteľných aj v čase vojny. Verejnosť bude mať možnosť vypočuť si ich skúsenosti z jednotlivých regiónov Ukrajiny a položiť im otázky.
TK KBS informovala Monika Domeniková