Vatikán 13. mája (TK KBS) Katolícky svet si dnes pripomína presne 45 rokov od chvíle, ktorá šokovala svet a navždy zmenila moderné dejiny Cirkvi. Trinásteho mája 1981 o 17:17 počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra takmer vyhasol život pápeža Jána Pavla II.
Priebeh tragického popoludnia
Bolo slnečné stredajšie popoludnie. Ján Pavol II. prechádzal medzi davmi veriacich v otvorenom džípe. Práve vo chvíli, keď sa venoval ľuďom a bral do náručia malé dieťa, zazneli štyri výstrely z pištole 23-ročného útočníka Mehmeta Aliho Agcu. Guľky zasiahli pápežovo brucho a ruky, pričom stratil obrovské množstvo krvi. Podľa neskorších svedectiev útočník priznal, že kvôli dieťaťu v pápežovom náručí nemohol presne mieriť, čo pravdepodobne prispelo k záchrane Svätého Otca.
Boj o život a dramatický prevoz
Nasledoval zúfalý boj o čas. Sanitka, ktorú paradoxne len deň predtým pápež sám posvätil, ho v kritickom stave viezla na polikliniku Gemelli. Cesta bola dramatická – auto nemalo policajnú eskortu, siréna po chvíli vypovedala službu a vodič musel kľučkovať v hustej rímskej premávke aj po chodníkoch. Napriek vážnym zraneniam a päťhodinovej náročnej operácii pápež prežil, čo lekári aj veriaci považovali za zázrak.
Fatimské posolstvo a materinský zásah
Ján Pavol II. bol po zvyšok života hlboko presvedčený, že za svoje prežitie vďačí Panne Márii, keďže k útoku došlo presne na výročie jej prvého zjavenia vo Fatime. Známy je jeho výrok: „Jedna ruka strieľala a druhá guľku viedla.“ Ako prejav vďaky nechal jeden z projektilov, ktoré ho zasiahli, vložiť do koruny sochy Panny Márie vo Fatime. Od tohto momentu vnímal svoj život ako dar, ktorý mu bol znovu darovaný, aby ho obetoval pre dobro ľudstva.
Sila odpustenia a odkaz zmierenia
Namiesto hnevu pápež odpovedal milosrdenstvom. Už štyri dni po útoku, ešte z nemocničného lôžka, verejne vyhlásil, že svojmu útočníkovi zo srdca odpúšťa. V roku 1983 ho dokonca osobne navštívil v jeho väzenskej cele. Tento čin sa stal jedným z najsilnejších symbolov kresťanského odpustenia v moderných dejinách. Ján Pavol II. neskôr zdôrazňoval, že ani takáto tragická udalosť nesmie vytvoriť priepasť medzi ľuďmi a prerušiť komunikáciu.
Odkaz pre budúcnosť
Aj po 45 rokoch zostáva tento moment mementom odvahy. Hoci mu ochranka neskôr odporúčala nosiť nepriestrelnú vestu, pápež to odmietal so slovami, že pastier musí byť neustále medzi svojimi ovcami, a to aj za cenu vlastného života.
Jeho svedectvo viery a nezlomnosti si dnes uctievajú milióny ľudí po celom svete, pričom 13. máj zostáva dňom vďačnosti za jeho dlhý a plodný pontifikát.
Zdroje: Archív TK KBS/il Sismografo/RV/KN/SO/TS ČBK