Neapol 8. mája (VaticanNews) „Pokoj bez spravodlivosti neexistuje a spravodlivosť, ak má byť skutočná, sa nikdy nemôže oddeliť od lásky k blížnemu.“ To sú slová pápeža Leva XIV., ktoré vyslovil počas stretnutia s obyvateľmi Neapola v piatok 8. mája počas jeho pastoračnej návštevy.
Svätý Otec sa prihovoril obyvateľom Neapola na jednom z najväčších námestí v Taliansku – Piazza del Plebiscito, kde sa nachádza aj Neapolský kráľovský palác. Na stretnutí prehovoril i starosta mesta a miestny arcibiskup kard. Battaglia. Pápež si vypočul aj dve svedectvá mladých, ktorí sú tu častokrát vykorisťovaní zločineckými organizáciami, vyrastajú v nebezpečí a s malými možnosťami na rozvoj. Práve angažovanosť v cirkevných či občianskych dobrovoľníckych združeniach im pomohla prekonať beznádej, rezignáciu či strach a budovať hodnotné medziľudské vzťahy.
Na prekonávanie problémov dusiacich mesto je podľa Svätého Otca potrebné pracovať prepojení v sieti a budovať spoločenstvo. Pápež ocenil tamojšie uplatňovanie Vzdelávacej dohody a vyzval Cirkev i občiansku spoločnosť, aby zjednotili sily, „aby pozdvihli mesto, ochránili deti pred nástrahami utrpenia a zla a vrátili Neapolu jeho poslanie byť hlavným mestom ľudskosti a nádeje“. Pápež pripomenul, že pokoj v meste „sa buduje podporovaním kultúry, ktorá je alternatívou k násiliu, prostredníctvom každodenných gest, vzdelávacích programov a praktických rozhodnutí v prospech spravodlivosti“.
Petrov nástupca zdôraznil, že mladí ľudia potrebujú „priestor, dôveru a zodpovednosť, aby mohli tvorivo prispievať k budovaniu dobra“. „V realite, ktorá je často poznačená nedôverou a nedostatkom príležitostí, predstavujú mladí ľudia živý a prekvapivý zdroj,“ skonštatoval pápež. Na záver vyslovil modlitbu, ktorou zveril mesto Panne Márii.
Svätý Otec okrem iného v príhovore uviedol:
Bratia a sestry, v tomto meste pulzuje túžba po živote, spravodlivosti a dobre, ktorú nemôže premôcť zlo, sklamanie a rezignácia. Preto je potrebné, aby sme s – nie sami, ale spoločne – položili otázku: čo je naozaj dôležité? Čo je potrebné a dôležité, aby sme sa opäť vydali na cestu s elánom angažovanosti namiesto únavy z nezáujmu, s odvahou konania dobra namiesto strachu zo zla, s liečením rán namiesto ľahostajnosti?
Neapol dnes prežíva dramatický paradox: výraznému nárastu počtu turistov sa nedarí zodpovedať takou ekonomickou dynamikou, ktorá by skutočne bola schopná zapojiť celú spoločnosť. Mesto je naďalej poznačené sociálnou priepasťou, ktorá už neoddeľuje centrum od periférií, ale je dokonca zreteľná i v rámci každej oblasti, pričom existenciálne periférie sa nachádzajú aj v samom srdci historického centra. V mnohých zónach je viditeľná skutočná geografia nerovnosti a chudoby, živená dlhodobo nevyriešenými problémami: príjmová nerovnosť, slabé vyhliadky na zamestnanie, nedostatok primeraných štruktúr a služieb, všadeprítomná kriminalita, dráma nezamestnanosti, predčasné ukončenie školskej dochádzky a ďalšie situácie, ktoré zaťažujú život mnohých ľudí. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré niekedy nadobúdajú znepokojujúce rozmery, je prítomnosť a konanie štátu potrebnejšie než kedykoľvek predtým, aby poskytlo občanom istotu a dôveru a obmedzilo priestor pre organizovaný zločin.
V tejto súvislosti je mnoho Neapolčanov, ktorí živia túžbu po meste oslobodenom od zla a uzdravenom zo svojich rán. Často ide o skutočných hrdinov sociálnej oblasti, ženy a mužov, ktorí sa každý deň s oddanosťou obetujú, niekedy už len tým, že si verne, a bez zviditeľňovania sa, plnia svoje povinnosti, aby si spravodlivosť, pravda a krása razili cestu v uliciach, inštitúciách a medziľudských vzťahoch. Tieto osoby nesmú zostať izolované, a aby ich angažovanosť prenikla do hlbín mesta, je potrebné vytvoriť prepojenie, pracovať v sieti, budovať spoločenstvo.
Som rád, že môžem povedať, že Cirkev v Neapole je „spojivom“, ktoré významne prispieva k tejto sieti spolupráce, spájajúcej úsilie jednotlivcov a prepájajúcej energiu, talenty a ambície mnohých. Urobila tak prostredníctvom podpory Vzdelávacej dohody, ktorá našla veľkorysú odozvu v inštitúciách – na mestskom úrade, v regióne, vo vláde – a tiež v mnohých cirkevných a neziskových organizáciách. Chcel by som preto vyzvať vás všetkých: nech sa táto sieť, ktorá vás spája, nerozpadne, nech nezhasne toto svetlo, ktoré ste začali rozsvecovať v tme, nech nestratí svoju farbu tento sen, ktorý realizujete pre lepší a krajší Neapol! Pokračujte v realizácii tejto Dohody, zjednoťte sily, spolupracujte, kráčajte spoločne – inštitúcie, Cirkev a občianska spoločnosť – aby ste pozdvihli mesto, ochránili svoje deti pred nástrahami utrpenia a zla a vrátili Neapolu jeho poslanie byť hlavným mestom ľudskosti a nádeje.
Chcel by som tiež pripomenúť cestu, ktorú toto mesto nastúpilo, aby znovuobjavilo svoje tisícročné poslanie: byť prirodzeným mostom medzi brehmi Stredozemného mora. Neapol nesmie zostať len „pohľadnicou“ pre návštevníkov, ale musí sa stať otvoreným staveniskom, kde sa buduje konkrétny pokoj, overiteľný v každodennom živote ľudí.
Pokoj vychádza zo srdca človeka, prechádza vzťahmi, zakoreňuje sa v štvrtiach a na perifériách a rozširuje sa, až objíme celé mesto a celý svet. Preto cítime naliehavú potrebu pracovať predovšetkým v samotnom meste. Tu sa pokoj buduje podporovaním kultúry, ktorá je alternatívou k násiliu, prostredníctvom každodenných gest, vzdelávacích programov a praktických rozhodnutí v prospech spravodlivosti.
Vieme totiž, že pokoj bez spravodlivosti neexistuje a že spravodlivosť, ak má byť skutočná, sa nikdy nemôže oddeliť od lásky k blížnemu. V tejto perspektíve vznikajú a rozvíjajú sa iniciatívy ako Casa della Pace (Dom pokoja), ktorá prijíma deti a matky v núdzi, a Casa Bartimeo (Bartimejov dom), miesto sprevádzania mladých ľudí a dospelých v zraniteľných situáciách: sú to konkrétne znaky pokoja, ktorý sa prejavuje pohostinnosťou, starostlivosťou a možnosťou vykúpenia.
Okrem toho sa cirkevná a občianska komunita spoločne angažujete, aby sa Neapol stal „platformou“ medzikultúrneho a medzináboženského dialógu. Prostredníctvom konferencií, medzinárodných ocenení a programov prijímania, aj mladých ľudí pochádzajúcich z konfliktných oblastí – ako je Gaza –, môžete naďalej dávať hlas kultúre mieru zdola a bojovať proti logike stretu a sily zbraní ako údajného riešenia konfliktov.
V tomto zmysle Neapol naďalej odhaľuje svoje hlboké srdce v prijímaní migrantov a utečencov, ktoré neprežíva ako núdzovú situáciu, ale ako príležitosť na stretnutie a vzájomné obohatenie. A to je možné predovšetkým vďaka práci Diecéznej charity, ktorá premenila Neapolský prístav z obyčajného miesta príchodu na živý symbol prijatia, integrácie a nádeje.
Bratia a sestry, Neapol potrebuje tento impulz, túto prevratnú energiu dobra, evanjeliovú odvahu, ktorá nás robí schopnými všetko obnoviť. Nech je to záväzok nás všetkých: prijmite ho a spoločne ho napĺňajte! Robte tak osobitne s mladými ľuďmi, ktorí nie sú len adresátmi, ale protagonistami zmeny. Nejde len o to, aby sme ich zapojili, ale aby sme im poskytli priestor, dôveru a zodpovednosť, aby mohli tvorivo prispievať k budovaniu dobra. V realite, ktorá je často poznačená nedôverou a nedostatkom príležitostí, predstavujú mladí ľudia živý a prekvapivý zdroj. Svedčí o tom skúsenosť Rozšíreného diecézneho múzea (Museo Diocesano Diffuso), kde sa mnohí z nich angažujú v ochrane a sprostredkovaní kultúrneho a duchovného dedičstva mesta novými a prístupnými spôsobmi. Svedčia o tom mladí ľudia, ktorí sa v oratóriách s nadšením venujú výchove tých najmenších a stávajú sa dôveryhodnými vzormi a svedkami zdravých vzťahov. Svedčia o tom aj početní dobrovoľníci, ktorí sa obetujú v charitatívnych službách, v sociálnych iniciatívach a v programoch sprevádzania ľudí v ťažkej situácii.
Tieto skúsenosti nie sú okrajové: sú už konkrétnymi znakmi mladej Cirkvi a mesta, ktoré sa môže obnoviť. Som presvedčený, že ich budete aj naďalej odvážne pestovať s odvahou a nadšením, ktoré vás charakterizujú.
Ďakujem vám, milovaní, za prijatie a zverujem vás všetkých do príhovoru Najsvätejšej Panny Márie a svätého Januária. Nech vás Pán vždy udržuje vernými evanjeliu a nech žehná mestu Neapol!
Zuzana Klimanová – VaticanNews