Vatikán 3. mája (VaticanNews) Svätý Otec Lev XIV. sa v nedeľu napoludnie prihovoril veriacim z okna Apoštolského paláca pred mariánskou modlitbou Regina Caeli.
Vychádzajúc z evanjelia o Ježišových slovách pri Poslednej večeri pripomenul, že v Bohu má každý človek svoje miesto a nekonečnú hodnotu, a povzbudil veriacich, aby už teraz žili bratstvo a pokoj ako predchuť neba na zemi.
-
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Vo Veľkonočnom období sa podobne ako rodiaca sa Cirkev vraciame k Ježišovým slovám, ktoré v svetle jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nadobúdajú svoj plný význam. To, čo učeníkom predtým unikalo alebo ich znepokojovalo, sa teraz vracia do pamäti, zahrieva srdce a prináša nádej.
Evanjelium, ktoré sa číta túto nedeľu (Jn 14, 1 – 12), nás uvádza do dialógu Učiteľa s jeho učeníkmi počas Poslednej večere. Osobitne počúvame prísľub, ktorý nás už teraz vťahuje do tajomstva jeho zmŕtvychvstania. Ježiš hovorí: „Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 3). Apoštoli tak objavujú, že v Bohu je miesto pre každého. Dvaja z nich to zakúsili už pri prvom stretnutí s Ježišom pri rieke Jordán, keď si všimol, že ho nasledujú, a pozval ich, aby v to popoludnie zostali u neho doma (porov. Jn 1, 39). Aj teraz, zoči-voči smrti, Ježiš hovorí o dome, tentoraz veľmi veľkom: je to dom jeho Otca a nášho Otca, kde je miesto pre všetkých. Syn sa predstavuje ako služobník, ktorý pripravuje príbytky, aby každý brat a každá sestra po príchode našli pripravené to svoje miesto a zakúsili, že boli odjakživa očakávaní a napokon znovu nájdení.
Drahí, v starom svete, ktorým ešte stále prechádzame, priťahujú pozornosť výnimočné miesta, skúsenosti dostupné len niektorým a výsada vstúpiť tam, kam sa iní nedostanú. V novom svete, do ktorého nás vedie Zmŕvychvstalý, je však to najvzácnejšie prístupné všetkým. A tým nestráca na príťažlivosti. Naopak: to, čo je otvorené pre všetkých, prináša radosť. Vďačnosť nahrádza súťaživosť; prijatie ruší vylúčenie; hojnosť už neznamená nerovnosť. Predovšetkým: nikto sa nezamieňa s niekým iným, nikto sa nestráca. Smrť hrozí vymazať meno i pamäť, ale v Bohu je každý napokon sám sebou. V skutočnosti je to práve toto miesto, ktoré celý život hľadáme, neraz ochotní urobiť čokoľvek, len aby sme získali trochu pozornosti a uznania.
„Verte,“ hovorí nám Ježiš. Tu je tajomstvo! „Veríte v Boha a verte aj vo mňa“ (porov. Jn 14, 1). Práve táto viera oslobodzuje naše srdce od úzkosti z vlastníctva a dosahovania, od klamu naháňania sa za prestížnym miestom, aby sme mali nejakú hodnotu. Každý má už teraz nekonečnú hodnotu v tajomstve Boha, ktorý je skutočnou realitou. Keď sa navzájom milujeme tak, ako nás miloval Ježiš, darujeme si túto istotu. To je nové prikázanie: takto už teraz dávame zakúsiť nebo na zemi a zjavujeme všetkým, že bratstvo a pokoj sú naším určením. Lebo v láske, uprostred množstva bratov, každý objavuje, že je jedinečný.
Prosme teda Preblahoslavenú Pannu Máriu, Matku Cirkvi, aby každé kresťanské spoločenstvo bolo domom otvoreným pre všetkých a pozorným ku každému.
Preklad Martin Jarábek