Praha/Bratislava 22. apríla (TK KBS) Pri príležitosti nedožitých 101. narodenín RNDr. Vladimíra Jukla (1925 – 2012), poprednej osobnosti tajnej cirkvi a spoluzakladateľa Spoločenstva Fatima, sa v Prahe a Bratislave uskutočnili spomienkové podujatia. V pondelok 20. apríla ožili spomienky v bratislavskom Dome Quo Vadis. V diskusii odzneli aj myšlienky o totálnej zaangažovanosti veľkých túžbach. Juklov životný príbeh pripomenuli blízki spolupracovníci a pamätníci vrátane Františka Mikloška, Karola Dubovana a Márie Slobodovej. Súčasťou programu v Bratislave, ktorý iniciovalo Fórum kresťanských inštitúcií, je aj tematická výstava približujúca Juklov odkaz novej generácii.
Podujatiu v slovenskej metropole predchádzala prednáška zo série „Nezlomní“, ktorá sa konala 15. apríla v priestoroch slovenskej rímskokatolíckej farnosti v Prahe pri Kostole sv. Jindřicha a Kunhuty v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Na Vladimíra Jukla tu spomínali manželia Kondelovci, ktorých Jukl duchovne sprevádzal počas ich vysokoškolských štúdií. Účastníci vyzdvihli najmä jeho schopnosť prepájať svet exaktnej matematiky s hlbokou teológiou a neúnavnú aktivitu v apoštoláte laikov, za ktorú bol komunistickým režimom väznený dlhých 13 rokov. Mladí účastníci diskusie ocenili Juklov hrdinský postoj k útrapám, ktoré znášal s pokorou a trpezlivosťou.
Vladimír Jukl zohral kľúčovú úlohu v dejinách slovenskej Cirkvi 20. storočia, keď spolu so Silvestrom Krčmérym tvoril strategickú dvojicu, ktorá po boku kardinála Jána Chryzostoma Korca budovala štruktúry tajnej cirkvi. Jeho pôsobenie však presahovalo hranice Slovenska; ako pripomenuli rečníci, Jukl bol „človekom dialógu a konsenzu“, ktorý reprezentoval slovenský katolicizmus aj na ilegálnych stretnutiach u pražského kardinála Františka Tomáška. Jeho odkaz je dodnes vnímaný ako dominantný v hnutí kesťanského odporu voči totalite a vzor vnútornej slobody. Inšpiroval k aktivite a angažovanosti, no bol aj človekom propagovanie tichej adorácie. Bol mužom ekumenického dialógu i mariánskym ctiteľom. V závere diskusií rezonovala téma jeho možného blahorečenia, ktorú mnohí prítomní vnímali ako prirodzené vyústenie uznania jeho svätého života.