Vatikán 10. apríla (VaticanNews) Pápež Lev XIV. prijal v piatok 10. apríla biskupov Chaldejskej cirkvi zhromaždených na synode, ktorej hlavnou úlohou je voľba nového patriarchu. V príhovore zdôraznil zodpovednosť tejto voľby v náročnej historickej situácii kresťanov Blízkeho východu a povzbudil biskupov, aby sa riadili logikou evanjelia, nie politických kalkulácií.
Na úvod Svätý Otec pripomenul starobylosť a misijnú vitalitu Chaldejskej cirkvi, ktorá siaha k apoštolským počiatkom a rozšírila evanjelium až do Indie a Číny. Zároveň poukázal na utrpenie, ktoré poznačilo jej dejiny, no práve v ňom sa podľa neho ukazuje sila kresťanskej nádeje:
„Vaša Cirkev zapúšťa korene v prvotnej apoštolskej Cirkvi a predstavuje veľmi starobylú a plodnú tradíciu, ktorá – úzko spojená s miestami prameňov spásy – dokázala niesť evanjelium za hranice Rímskej ríše až do Indie a Číny. Ste strážcami živej a vznešenej pamäti, viery odovzdávanej v priebehu storočí s odvahou a vernosťou. Vaše dejiny sú slávne, ale poznačené aj veľmi ťažkými skúškami: vojnami, prenasledovaniami a utrpením, ktoré zasiahli vaše spoločenstvá a rozptýlili mnohých veriacich po svete. Práve v týchto ranách však žiari svetlé svedectvo viery.“
Pápež zároveň povzbudil biskupov, aby synodu prežívali ako čas duchovného rozlišovania a vernosti Duchu Svätému.
Patriarcha ako otec jednoty, nie manažér moci
Ústrednou témou príhovoru bola voľba nového patriarchu. Lev XIV. jasne naznačil, aký profil služby očakáva: nie administrátora ani reprezentatívnu osobnosť, ale duchovného otca spoločenstva. Svätý Otec povedal:
„Nový patriarcha má byť predovšetkým otcom vo viere a znamením spoločenstva so všetkými a medzi všetkými. Môže sa zdať, že žiť podľa evanjelia, teda v tichosti a v trpezlivom hľadaní jednoty, je proti prúdu a niekedy dokonca neúčinné. V skutočnosti sa však ukazuje ako najrozumnejšia cesta, lebo láska je jedinou silou, ktorá víťazí nad zlom a premáha smrť.“
Petrov nástupca zdôraznil aj konkrétnu podobu takejto služby: patriarcha má byť človekom modlitby, blízkosti a každodennej svätosti, nie postavou vzdialenou od života veriacich.
Kresťania Blízkeho východu nesmú byť občanmi druhej kategórie
Významnú časť príhovoru pápež venoval situácii kresťanov na Blízkom východe. Ich prítomnosť označil za nenahraditeľnú pre celé kresťanstvo a zároveň jasne odmietol ich marginalizáciu v spoločnosti. Uviedol:
„Regióny, v ktorých zažiarilo svetlo viery – orientale lumen – sa nemôžu zaobísť bez veriacich v Ježiša, bez kresťanov, ktorí sú pre Blízky východ tým, čím sú hviezdy pre nebo. Nech sa rozplynú oblaky, ktoré toto svetlo zatemňujú: kresťania na celom Blízkom východe nech sú rešpektovaní nielen slovami, ale nech požívajú skutočnú náboženskú slobodu a plné občianske práva, aby neboli považovaní za hostí alebo občanov druhej kategórie.“
V závere pápež vyzval biskupov, aby boli neúnavnými tvorcami pokoja v regióne poznačenom konfliktmi a násilím. Zdôraznil, že kresťania nemôžu podporovať logiku vojny a že trvalý mier nevzniká vojenskými zásahmi, ale trpezlivým budovaním spolužitia a dialógu medzi národmi.
Martin Jarábek – VaticanNews