Jeruzalem 30. marca (TK KBS) Kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, viedol na Palmovú nedeľu na úpätí Olivovej hory osobitnú modlitbu za pokoj. Modlitba sa konala len niekoľko hodín po tom, čo izraelské úrady znemožnili kardinálovi prístup do Baziliky Božieho hrobu na slávenie svätej omše. „Je to veľmi ťažký moment, chceme budovať pokoj,“ povedal kardinál.
V nedeľu ráno na Palmovú nedeľu izraelské úrady neumožnili kardinálovi Pizzaballovi a pátrovi Francescovi Ielpovi, kustódovi Svätej zeme, vstúpiť do Baziliky Božieho hrobu na slávenie svätej omše. Slávenie bolo naplánované bez procesie a davov veriacich vzhľadom na obmedzenia súvisiace s vojnou na Blízkom východe. Napriek tomu kardinál nebol do baziliky vpustený.
Pizzaballa: Chceme pokoj a bratstvo
V dôsledku toho sa patriarcha odobral na osobitnú modlitbu na Olivovú horu. „Prežívame veľmi komplikovanú situáciu,“ a „zišli sme sa, pretože chceme budovať pokoj a bratstvo,“ zdôraznil patriarcha na začiatku slávenia, ktoré sa konalo bez prítomnosti pútnikov.
Bez procesie, bez paliem
„V toto popoludnie Palmovej nedele sme tu bez procesie, bez paliem mávajúcich v uliciach,“ povedal. „Nie je to formálny nedostatok, ale dôsledok vojny, ktorá prerušila našu radostnú cestu a sťažila aj prostú radosť z kráčania za naším Kráľom. Naši bratia a sestry vo Svätej zemi dnes nemôžu zaplniť ulice ani pridať svoj hlas k radostnému sprievodu,“ dodal kardinál. Ako však poukázal, ich neprítomnosť nie je pred Pánom prázdnotou, pretože on nehľadá triumfálne cesty; vchádza tam, kde sú dvere pootvorené a kde je vernosť každodenným chlebom.
Zmŕtvychvstalý uprostred nás, aj keď je cesta uzavretá
„Ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý neprestáva prechádzať pomedzi nás. Dokonca aj vtedy, keď je cesta uzavretá,“ zdôraznil, prihovoriac sa od oltára Baziliky v Getsemanoch, obrátenej k hradbám Svätého mesta a obklopenej početnými spolucelebrantmi. „On prebýva v srdci toho, kto ho neprestal nasledovať. Práve v tomto vynútenom tichu sa táto liturgia stáva pravdivejšou. Pretože výkrik ‚Hosanna‘ nepotrebuje ratolesti, aby vystúpil k nebu, a viera sa neohýba, keď jej chýbajú vonkajšie obrady,“ dodal patriarcha.
Ježiš plače nad Jeruzalemom a nad Svätou zemou bez pokoja
„Dnes Ježiš znova plače nad Jeruzalemom,“ povedal ďalej kardinál. „Plače nad týmto mestom, ktoré zostáva znamením nádeje i bolesti, milosti i utrpenia. Plače nad touto Svätou zemou, ktorá stále nedokáže rozpoznať dar pokoja.“ A pokračoval: „Plače nad všetkými obeťami vojny, ktorá sa nechce skončiť, nad rozdelenými rodinami, nad zničenými nádejami. Ale Ježišove slzy nikdy nie sú neplodné: otvárajú nám oči, stavajú nás pred výzvu, zjavujú pravdu.“
Svedkovia lásky, ktorá sa nevzdáva
Preto – pokračoval kardinál Pizzaballa – „na tejto zemi, ktorá stále očakáva pokoj, sme povolaní byť svedkami lásky, ktorá sa nevzdáva. Nech je naša cesta viery aj dnes cestou nádeje. A nech náš život, napriek ťažkostiam prítomnosti, dokáže prinášať Kristovu lásku a jeho svetlo tam, kde sa všetko zdá byť ponorené do tmy.“
Pravá moc nespočíva v násilí
Pri komentovaní umučenia Pána sa patriarcha následne pristavil pri Judášovej zrade, Petrovom zapretí, Pilátovom mlčaní, pri výkrikoch davu dožadujúceho sa ukrižovania a smrti Ježiša, ale aj pri postave stotníka: ten objavuje, že „pravá moc nespočíva v násilí ani v meči, ktorý zabíja, ale v živote odovzdanom dobrovoľne“. A tak v tomto dramatickom momente stotník vyslovuje najvyššie vyznanie: tento človek je Boží Syn. „Práve vo chvíli, keď sa zdá, že smrť víťazí, zjavuje sa pravda, ukazuje sa láska a uskutočňuje sa spása,“ hovoril kardinál Pizzaballa.
Pokoj je ovocím kríža: Boh sa dáva úplne
„Aj dnes, keď sa zdá, že vojna umlčuje každé slovo pokoja, tu – kde Ježiš plakal – môžeme počuť to isté vyznanie. Posledným Božím slovom je prázdny hrob. Je to Pán, ktorý predchádza učeníkov do Galiley a predchádza aj nás, vedúc nás k pokoju, ktorý nie je ilúziou, ale ovocím kríža,“ povedal kardinál. Potom dodal: „Pokoj, ktorý ponúka Ježiš, nie je krehkou dohodou medzi nepriateľmi, ale pokojom zrodeným z kríža – pokojom, ktorý pochádza od Boha, ktorý sa dáva úplne a nepotrebuje silu ani zbrane. Je to paradox, ktorý sme dnes povolaní prijať.“
Pretože „Jeruzalem, Svätá zem, nie je len geografickým miestom; je bijúcim srdcom našej viery. Každý kameň tu hovorí o spáse; každý pahorok nesie pamiatku Boha, ktorý sa rozhodol priblížiť,“ dodal. Preto – ako povedal – „žiť vieru na tejto zemi znamená prijať rozpor, ktorý ona stelesňuje: miesto zmŕtvychvstania je zároveň miestom Kalvárie; miesto Božieho objatia je stále poznačené príliš veľkou nenávisťou.“
Bolesť neuhasí nádej
Kardinál dodal, že práve z tohto svätého miesta „sa učíme pozerať na mesto očami Krista. Učíme sa s ním plakať, ale aj s ním mať nádej. Pretože ten istý Jeruzalem, ktorý odmietol Knieža pokoja, uzrel aj prázdny hrob. Vojna nedokáže vymazať zmŕtvychvstanie. Bolesť neuhasí nádej,“ zakončil patriarcha.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia