Vatikán 23. marca (TK KBS) Pred 80 rokmi, 22. marca 1946, zomrel münsterský biskup Clemens August von Galen. Počas druhej svetovej vojny predstavoval jeden z najvýraznejších hlasov odporu proti nacizmu, po skončení konfliktu sa zasadzoval za dodržiavanie základných právnych noriem v zničenom Nemecku. V roku 2005 ho pápež Benedikt XVI. blahorečil.
Odvážne vystupovanie biskupa von Galena mu vynieslo čestnú prezývku „Münsterský lev“. Neváhal kritizovať neľudské tézy a barbarské konanie národného socializmu, jeho „posadnutosť kultom krvi a rasy“ a jednoznačne odsúdil nacistické plány „eliminovať neužitočné životy“. Svojím statočným postojom si vyslúžil ocenenie židovskej komunity a osobnú nenávisť Hitlera, ktorý ho chcel nechať „zaplatiť do posledného haliera“.
Ozval sa však aj proti kobercovému bombardovaniu ako vojnovej taktike – s neľudským režimom podľa neho nebolo možné bojovať rovnako neľudskými prostriedkami. V tom sa zhodoval s anglikánskym biskupom Chichesteru, Georgom Bellom, s ktorým sa po vojne aj osobne stretol.
Biskup von Galen bol oceňovaný ako určité zosobnenie „druhého Nemecka“, teda Nemecka stavajúceho sa na odpor nacistickej ideológii, Nemecka usilujúceho sa o svoje miesto medzi civilizovanými štátmi a národmi sveta. Časopis New York Times ho preto právom označil za „najvytrvalejšieho oponenta nacionálnosocialistického režimu“.
Ani po vojne von Galenov hlas neutíchol. S odvolaním sa na tie isté morálne princípy, ktoré obhajoval v časoch nacistického šialenstva, odmietal v povojnovom usporiadaní Európy uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Britskej okupačnej správe pripomínal, že víťazné mocnosti majú voči porazeným nielen práva, ale aj povinnosti.
Na Vianoce roku 1945 oznámil Vatikánsky rozhlas, že pápež Pius XII. menuje biskupa von Galena za kardinála. Na jar nasledujúceho roku si prevzal von Galen v Ríme kardinálske insígnie; krátko po návrate do svojej diecézy zomrel. Slová jednej z jeho posledných homílií znejú veľmi aktuálne aj dnes:
„Za nacizmu som verejne vyhlasoval – a napísal som to osobne Hitlerovi v roku 1939, keď sa žiadna moc nedokázala postaviť jeho expanzívnym chúťkam: Spravodlivosť je základom štátu; ak nebude znova nastolená spravodlivosť, zahynie náš ľud následkom vnútorného hnilobného rozkladu. A dnes musím povedať: Ak nebude v medzinárodných vzťahoch rešpektované právo, nenastane nikdy pokoj a svornosť medzi národmi.“
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia