Bratislava 21. marca (TK KBS) Prinášame plné znenie homílie prešovského arcibiskupa metropolitu Mons. Jonáša Maxima, ktorú predniesol počas slávnostnej intronizácii vladyku Milana Lacha SJ v Katedrále Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave.
-
Vaša Eminencia, kardinál Christoph Schönborn, Vaša Exelencia apoštolský nuncius Girasoli, Excelencie otcovia arcibiskupi a biskupi, Excelencia, veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, drahí bratia a sestry všetci tu prítomní, a tí, ktorí nás sledujete cez televíziu a rádio,
Zišli sme sa tu dnes pri milej príležitosti, intronizácie nového bratislavského eparchiálneho biskupa vladyku Milana Lacha. Históriu vladyku Milana všetci veľmi dobre poznáme.
Teším sa, že Svätý Otec Lev XIV. myslel na našu cirkev sui iuris na Slovensku a vymenoval nám nového eparchiálneho biskupa pre Bratislavu. Ako dobre viete, je to najmladšia, teritóriom síce najväčšia, ale počtom najmenšia eparchia na Slovensku.
Prináleží mi ako metropolitovi gréckokatolíkov na Slovensku, dnes na Akatistovu sobotu, povedať ti, drahý vladyka Milan, slovo na cestu – napútnoje slovo.
Dnes, práve na túto Akatistovu sobotu, keď oslavujeme Matku Božiu, a spievame jej slávny Hymnus Akatistu, spomíname na jej pomoc Božiemu ľudu, mestu a chrámu, aj my ju prosíme, aby aj nás v tomto čase a v tomto priestore ochraňovala a sprevádzala ako naša Matka.
V tento deň čítavame Evanjelium sv. Lukáša o Marte a Márii – o konaní a poznaní. Počúvame Ježiša, ako on, majúc pred sebou dve sestry, adresuje obidvom svoje slová. Prvej: staráš sa a znepokojuješ pre mnohé... a na adresu druhej hovorí: ona si vybrala lepší podiel!
Nebudem hovoriť o Marte a Márii, ale o konaní a o nazeraní.
Lia a Ráchel:
Duchovné texty byzantskej liturgie, a zvlášť tohoto týždňa, v kánone Andreja Krétskeho, nás povzbudzujú v účasti na konaní, ale aj nazeraní – počúvani či poznaní. Spomínaný text kajúceho Kánona hovorí o dvoch starozákonných ženách, o Lii a Ráchel, ako o starozákonných prototypoch konania a nazerania.
Pripomína nám, aké dôležité sú dve strany tej istej mince života človeka: „Dve ženy, to pochop duša, sú ako konanie (to čo robí Marta), a poznanie v duchovnom nazeraní (to čo robí Mária). Lia je mnohodetná, ako konanie, a Ráchel je námahou obťažená, ako poznanie. Veď bez námahy sa duša, ani konanie, ani nazeranie nenapravia.“ (3. pieseň)
Aj aktívne vonkajšie konanie, ale aj to vnútorné – kontemplácia a nazeranie – sú plodom duchovnej námahy a rozpoznávania, a cez správnu a cez dobre rozpoznanú námahu naberajú správny smer, cez dobrú a zmysluplnú námahu vyúsťujú k prameňu všetkého dobra. K tomu prameňu dobra, ktorý aj teba, vladyka Milan, povoláva do služby biskupa tu v Bratislavskej eparchii. Od dnes, touto intronizáciou, sa stávaš apoštolom, poslaným samotným Kristom, do priestoru Bratislavskej eparchie.
A opäť liturgická tradícia nazýva apoštolov roľníkmi a vinohradom. Počuli sme to tento týždeň, počas kajúceho Kánona Andreja Krétskeho. Zaznievajú tam slová:
Apoštol, teda biskup, je roľník, ktorý obrába roľu, jemu zverenú, a obrába ju Božím slovom: „Stali ste sa roľníkmi, apoštolmi Krista, a celý svet obrábate Božím slovom; prinášajte mu ovocie v každom čase.“ (kajúci Kánon)
Pán túži po plodoch našej práce, nášho ohlasovania, po plodoch, ktoré majú silu dávať život – ten večný. Pretože len starostlivo a dobre obrobená zem rodí poctivý, nefalšovaný a nádherne voňajúci chlieb, ktorý dáva život.
Vladyka, si apoštol a biskup, si roľník na tejto nive. Prosím ťa, neulakom sa na instantné a rýchlo rozpustné jedlá, ale pracuj na poctivom chlebe života. Čo v sebe obsahuje toto „obrábanie poľa“? Je plné namáhavej práce a činnosti, ktorá v svojom čase prináša úrodu. Aká to má byť činnosť?
Veľmi pekne to vysvetľuje sv. Augustín keď svedčí o svojom živote. Použijem tu citát nášho nedávneho exercitátora, pátra Františeka Sočúfku v Čičmanoch. On nám pripomenul, ako sa zmenil život blaženého Augustína po jeho druhom obrátení v Hippo. Sv. Augustín po tejto zmene sám o sebe svedčí v čom spočívala jeho činnosť a vymenuváva: „Nedisciplinovaných meniť, malomyseľných posilňovať, slabých podporovať, protivníkom oponovať, nedbalých podnecovať, rozhádaných brzdiť, núdznym pomáhať, utláčaných oslobodzovať, dobrým prejavovať súhlas, zlých tolerovať a všetkých milovať“ (Serm 340,3). „Neprestajne kázať, diskutovať, napomínať, budovať, všetkým byť k dispozícii – je to obrovská úloha, veľké bremeno, nesmierna námaha.“ (Serm 339, 4)
Takto sa zmieňuje sv. Augustín o plodnej duchovnej činnosti. Mohli by sme povedať, že je to činnosť, námaha pri obrábaní poľa, ktoré je zverené apoštolovi – biskupovi.
Toto všetko, vladyka Milan, nech sa deje aj v tvojej biskupskej službe, samozrejme, osvetlené a naplnené svetlom Božieho slova. Tieto plody prinášaj v každom čase, vhod aj nevhod. Apoštol nás k tomu povzbudzuje a hovorí: „Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.“ (2 Tim 4, 2)
Takáto nie ľahká, ba naopak namáhavá činnosť tvojej biskupskej služby tu, v Bratislave, určite prinesie Bohu milé plody a zvlášť, ak bude skropená láskou k Bohu a k človeku. O čom v tvojom prípade, ako verného nasledovníka sv. Ignáca, vôbec nepochybujem.
Ďalej liturgická tradícia hovorí, že biskupi sú vinohradom – vinicou.
Prečo vinicou? Každý biskup je pokrstený veriaci muž naštepený na pravý vinič milosťou plnosti tajomstva kňazstva. Preto je úlohou apoštola – biskupa, otvárať prameň duchovného nápoja – vína, ktorým je sám Kristus, tým ktorí prichádzajú k réve. Teda apoštol a biskup má sprostredkovať útechu, radosť a nádej dušiam tých, ku ktorým bol poslaný, aby zakúsili sladkosť Pánovu. Už spomínaný Kánon na adresu apoštolov hovorí: „Stali ste sa vinohradom, ktorý si Kristus vskutku zamiloval, lebo prameň duchovného vína otvorili ste svetu, apoštoli.“ (Kajúci kánon)
Biskup dovoľuje, aby miazga prúdila a pod vplyvom Slnka pravdy vytvárala na viniči sladké plody hrozna. Preto biskup, drahý vladyka Milan, sprostredkováva nie svoju šťavu, mušt a následne víno, ale životodarnú miazgu samotného Krista, ktorá vo správnom čase naplnila bobule hrozna vyrastajúceho na výhonkoch. Vladyka Milan, tým, ku ktorým si poslaný, podávaj Kristovo víno, veď si jeho vinicou!
Tak málo je dnes radosti a útechy z evanjelia. Aj toto je tvoja úloha ako biskupa, nech cez tvoju službu, tí ku ktorým si poslaný, zakúšajú „aký dobrý a sladký je Pán“. Buď prostredníkom Božej milosti, ktorá vychádza od Krista a prechádza tvojím ohlasovaním ku každému jednému veriacemu.
Byť vinnou révou naštepenou na Krista i znamená byť pri jeho nohách a načúvať, čerpať z prameňa milosti, zo životodarného prameňa, nechať cez seba prúdiť poznanie jeho životodarnej lásky.
Liturgia štvrtého týždňa Veľkého pôstu vskutku i takto hovorí: „Našiel som prameň života – teba, Premožiteľa smrti, a zo srdca ťa volám, [...], očisť ma a zachráň.“ (4. pieseň Kánona) a ešte: „Hoci si, Vládca, hlbokou studňou, daruj mi tečúcu vodu zo svojich prečistých prameňov; nech ako Samaritánka pijem a nie som smädný. Lebo z teba pramenia prúdy života.“ (5. pieseň)
Bez prameňa života budeš odsúdený na zánik, na vyschnutie a živorenie. Preto je veľmi dobrým podielom aj pre teba, vladyka Milan, byť pri nohách Krista. A dnešné evanjelium ti to pripomína. Taký človek je ako strom, čo je zasadený pri vode, je plný života a jeho lístie nikdy nevädne a darí sa mu všetko čo podniká. (Por. Ž 1.)
Teodor Studita v jednom zo svojich spisov vydáva svedectvo. Hovoriac o jednom zo svojich spolubratov hovorí o sebe a o svojej vnútornej skúsenosti. Jeden mních, ktorého povolávajú späť do víru tohoto sveta, aby evanjelizoval a venoval sa pastorácii, a on biedny prežíva a je v kríze, je mylne presvedčený, že z bezpečia svojho monastiera sa musí vzdialiť od svojho Pána. Vtedy Pán k nemu láskavo prehovára a utešuje ho: „Choď, pas moje ovce; choď, obráť svojich bratov,“ mních mu vtedy odpovedá: „Naozaj, Učiteľu, ja, nehodný, sa mám odlúčiť od teba?“ A on mu na to hovorí: „Nie, neboj sa, ja tam budem vedľa teba,“ vtedy dotyčný padá k jeho nohám, plače a zvlažuje slzami jeho prečisté nohy so slovami: „Ako budeš vedľa mňa, učiteľu...?! „Neboj sa,“ povie on. „Sľúbil som byť vedľa teba, preto nijaký nepriateľ nikdy nebude mať nad tebou moc; lebo ja budem tvojím spojencom za každých okolností a tam vo svete ťa ešte viac oslávim, a ty sa vrátiš v ešte väčšom a ešte jasnejšom jase a budeš kraľovať so mnou na veky vekov.“
Vladyka Milan, Pán bude s tebou aj v tejto eparchii, tak ako bol s tebou do tohoto času všade, kde ťa on pozýval do svojej služby. Určite by si o tom vedel veľa rozprávať.
Aj ty, vladyka, tak ako Mária, ktorá je obrazom lepšieho podielu, ale aj ako Ráchel, ktorá je obrazom „poznania v duchovnom nazeraní“, prichádzaj k Pánovi s plačom radosti a so slzami syna a hovor ako radostný a Bohom milovaný kajúcnik, hovor a pros pri nohách Spasiteľa za tebe zverenú pastvu, za Božie stádo, ale aj za teba samého v ňom, tak ako nás to učí ešte iný liturgický text: „Ušetri, Spasiteľ, svoje stvorenie, a hľadaj ako pastier to, čo sa stratilo. Zblúdenú ovečku vytrhni vlkovi, a postaraj sa aj o mňa v stáde svojich oviec. (8. pieseň kajúceho kánonu) A ešte: „Ty si Dobrý Pastier, hľadaj ma ako baránka, neprehliadni ma.“ (3. pieseň)
V konci dnešného evanjelia je kľúč na rozšifrovanie state o Marte a Márii. Sám Kristus dáva odpoveď: „skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“. Je to o Marte a Márii len v inom poradí. Najprv Mária, teda počúvanie Božieho slova, a potom Marta, teda vykonávanie a realizácia Božieho slova.
Zaiste mi dáš za pravdu keď poviem, že Presvätá Bohorodička nám je v tom veľkým príkladom, príkladom v načúvaní a poznaní, ale aj príkladom v realizácii a konaní.
Nech ťa Pán, drahý vladyka Milan, ktorému si sa od tvojej mladosti rozhodol slúžiť, požehnáva v tvojej biskupskej službe po všetky dni tvojho života.