Jeruzalem 20. marca (TK KBS) K situácii vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe sa vyjadruje P. Francesco Patton OFM, ktorý do roku 2025 zastával úrad predstaveného Kustódie Svätej zeme. Svoju pozornosť venuje františkánom v Libanone aj obyvateľom Palestíny.
„Každý deň myslím na svojich spolubratov v Bejrúte aj na ďalších miestach. Konvent v Týre sa premenil na utečenecký tábor a v Bejrúte sa bratia zúfalo snažia nájsť prostriedky na pomoc civilnému obyvateľstvu, ktorých sa nedostáva. Na celkovo šesť miliónov obyvateľov pripadá milión starých utečencov,“ spomína P. Patton.
Ako človek, ktorý dlhé roky trávi v tomto ťažko skúšanom regióne, priznáva, že nemožno predvídať ani čas, ani spôsob, akým sa súčasné konflikty skončia.
„Po každom z nedávnych konfliktov na Blízkom východe sa vynorili nové fenomény, nové teroristické formácie, ako al-Kájda, Hizballáh, Hamas – tie všetky vznikli v reakcii na predchádzajúce konflikty, ktoré nemali politické riešenie.“ Preto „konflikt, ktorý sa neskončí inak ako vojenským riešením, sa v skutočnosti prehĺbi,“ vysvetľuje P. Patton.
Veľmi kriticky hodnotí aj iniciatívu Rada mieru: „Nielenže ani nezačala fungovať; zdala sa byť skôr fantastickým než reálne pôsobiacim projektom.“ Pritom situácia v Palestíne je katastrofálna:
„Ľudia tu žijú prakticky pod holým nebom, a hoci nehrozí bezprostredný hladomor, zostávajú vážne problémy s nedostatkom liekov, s bezpečnosťou, so životom v úcte voči základným ľudským právam a voči dôstojnosti ľudskej osoby.“
Kritická situácia zasahuje aj krajiny, ktoré sa priamo na konflikte nezúčastňujú, ako je Jordánsko. Tu poklesol fenomén pútnictva prakticky na nulu, čo postihuje predovšetkým miestnych kresťanov (a nielen ich), ktorí sa starajú o posvätné miesta. V dôsledku poklesu záujmu o púte zostávajú títo ľudia bez prostriedkov a bez možností zabezpečiť život svojich rodín.
Podľa názoru P. Pattona je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo prehodnotilo svoj postoj, a predovšetkým „aby sa zmenila politika Spojených štátov vo vzťahu k Blízkemu východu“. Avšak pre kresťanov a vôbec pre veriacich všetkých náboženstiev to znamená spojiť sa v modlitbe a pôste, „ako ich k tomu vyzvali pápeži Ján Pavol II. počas vojny v Iraku a František v roku 2013“.
Hoci sa pôst a modlitba za mier zdajú byť „smiešnym nástrojom v konfrontácii so zbraňami, je to nástroj uvedomenia a svedomia, ktorý môže zjednotiť vyznávačov rôznych náboženstiev“ v úsilí o „odzbrojený a odzbrojujúci mier“ podľa výzvy pápeža Leva XIV. „Pre nás veriacich,“ uzatvára P. Patton, „sú modlitba a pôst jedinými zbraňami, ktoré smieme tasiť.“
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia