Vatikán 27. februára (TK KBS) Arcibiskup Alžíru v rozhovore pre Rádio Vatikán reaguje na oficiálne oznámenie cesty pápeža Leva XIV. do Alžírska, ktorá sa uskutoční od 13. do 15. apríla tohto roku. Ide o návštevu krajiny, ktorá je bránou na africký kontinent a kde je malá cirkev – podobne ako alžírsky ľud – obdivuhodne húževnatá.
Kardinál Jean-Paul Vesco, ktorého pápež František v roku 2021 menoval za arcibiskupa Alžíru po deviatich rokoch v čele diecézy Oran, privíta pápeža Leva XIV. 13. apríla počas prvej etapy jeho cesty po africkom kontinente. Tento dominikánsky kardinál hovorí o radosti, ktorú mu táto návšteva prináša, o to viac, že Alžírsko je krajina, ktorá dlho trpela. Návšteva bude mať silný symbolický náboj – pápež sa vydáva po stopách svätého Augustína, ale aj do krajiny mučeníkov, Pierra Claverieho a mníchov z Tibhirine.
Ako ste prijali správu o nadchádzajúcom príchode pápeža?
„Bola to správa, na ktorú sme dlho čakali. Dlho sme túžili, aby prišiel. Františka sme pozývali opakovane a Lev XIV. pozvanie prijal okamžite. Krásne je, že ide o jednu z jeho vôbec prvých ciest; zapísal si ju do programu hneď na začiatku. Myslím si, že je to veľmi pekné znamenie otvorenosti zo strany pápeža, úradov aj všetkých ľudí. A to potrebujeme. Po Turecku, moslimskej krajine, a Libanone, krajine s výraznou moslimskou väčšinou, prichádza tretia krajina: Alžírsko. To vypovedá mnoho o pontifikáte Leva XIV. Ukazuje to, že nadväzuje na dynamiku svojho predchodcu Františka, a vlastne všetkých svojich predchodcov. Vnímam to ako krásne svedectvo o Cirkvi. Rovnaké bolo to aj pri pápežovi Benediktovi XIV. a Jánovi Pavlovi II.“
Táto cesta má silnú symboliku, najmä preto, že navštevujete miesta spojené s biskupom z Hippo...
„Symboliky je v tejto ceste mnoho. Bude to návšteva v jadre – kresťanská komunita je tu malá, ale pápež sa skutočne vydáva po stopách svätého Augustína. Už tu bol dvakrát ako generálny predstavený augustiniánov, ale teraz prichádza ako pápež. Kto by si mohol v roku 430 – keď bol svätý Augustín chorý a umieral, pričom Vandalovia stáli pred bránami a mesto Hippo bolo vystavené drancovaniu – predstaviť, že o šestnásť storočí neskôr príde do tohto mesta (dnešná Annaba) pápež, ktorý sa k nemu hlási? Z hľadiska dejín je to neuveriteľný zdroj nádeje.“
Ďalej je tu odkaz devätnástich alžírskych blahoslavených. Lev XIV. bol zvolený práve v deň ich liturgického sviatku. „Upozornil som ho na to vo chvíli, keď som mu hovoril, že ho v Alžírsku očakávam. Pre neho to má samozrejme hlboký zmysel, rovnako ako odkaz mníchov z Tibhirine a Christiana de Chergé. Vo svojom posolstve k Svetovému dňu mieru 1. januára citoval práve vetu priora z Tibhirine: ‚Pane, odzbroj ho, odzbroj ma, odzbroj nás.‘ Boli to slová, ktoré opakoval.“
„Dáva to zmysel aj preto, že Alžírsko je krajina na križovatke, na zlomových líniách, ako hovoril biskup Pierre Claverie. Je miestom stretnutia Severu a Juhu so všetkými otázkami migrácie. Sme medzi západným svetom a arabským moslimským svetom. Je to bod kontaktu, brána do Afriky. A je krásne, že táto etapa otvára pápežovu prvú africkú cestu. Severná Afrika je vstupnou bránou pre celý kontinent. To všetko má hlboký význam. Prebehne aj stretnutie s kresťanskou komunitou a jej priateľmi v Bazilike Notre-Dame d’Afrique. Práve odtiaľ kedysi vyšli ‚bieli otcovia‘ a ‚biele sestry‘ a šírili evanjelium ďalej do Afriky. Bude tam mnoho jednoduchých symbolov, ale predovšetkým ľudské stretnutie a bratstvo. Je to prejav uznania našej Cirkvi, ktorá chce byť v úzkom spojení s alžírskym ľuďom – kresťanom aj moslimom. Verím, že celá cesta sa ponesie v duchu bratstva.“
Hovorili ste o kontinuite s predchádzajúcimi pontifikátmi. Nachádza sa cesta v línii Františka?
„Áno, presne tak. Je to opäť Stredozemie. Ak budeme vytrvalo udržiavať túto líniu, niečo sa zrodí. Stredomorská civilizácia je nesmiernym bohatstvom. Stredozemné more, Mare Nostrum, nemá byť hranicami. Dnes už bohužiaľ často slúži ako bariéra, ale nie je to jeho pôvodný zmysel. Celé Stredomorie spája rovnakú faunu, flóru aj plodiny. A či sme moslimovia alebo kresťania, máme podobnú formu ľudovej spirituality a religiozity. Hneď sa vzdialite kúsok na sever, juh, východ či západ – všetko sa po pár desiatkach kilometrov rýchlo mení. Ale Stredomorie samo o sebe tvorí kultúru, ktorá sa prepája s ostatnými a je viditeľná. Navyše pápežova ďalšia cesta do Monaka sa opäť týka Stredomoria, rovnako ako návšteva Barcelony a Madridu. V tomto bode ide Lev XIV. skutočne vo stopách pápeža Františka.“
Cirkev v Alžírsku je cirkvou mučeníkov. Má v tomto kontexte medzináboženský dialóg svoje miesto?
„Je to dialóg života. To, po čom v skryte duše túžime a čo svet potrebuje, je dialóg života. Ide o stretávanie ľudí, pričom náboženská odlišnosť môže byť len prínosom. Pokiaľ by mala byť bariérou, jej váha je iba taká, akú jej sami prisúdime. Naša cirkev zaplatila krvou za svoju túžbu zostať s obyvateľstvom, s ľudom, ku ktorému bola vyslaná, aj keď tento ľud prechádzal ťažkou skúškou. Alžírsky ľud bol mučený – počas „čiernej dekády“ aj počas vojny za nezávislosť. Je to húževnatý ľud a naša cirkev tiež prešla skúškami a obstála. Devätnásť životov bolo zmarených, ale blahorečenie týchto devätnástich bolo svedectvom vernej cirkvi, ktorá obstála v nebezpečenstve. Preto je toto svedectvo dnes stále živé. Zostaňme v ťažkostiach jeden s druhým, zostaňme jednotní. Je to krásne svedectvo pre dnešok, na ktoré som nesmierne hrdý.“
Redakčná poznámka: Christian de Chergé (1937–1996) bol francúzsky katolícky kňaz, trapistický mních a prior kláštora Notre-Dame de l’Atlas v alžírskom Tibhirine. Je známy ako jedna z obetí „mučeníkov z Tibhirine“ a priekopník medzináboženského dialógu medzi kresťanstvom a islamom. K únosu a následnej vražde mníchov došlo na jar 1996 uprostred krvavej alžírskej občianskej vojny.
Zdroj: Vatican News, česká redakcia