Ukrajina 23. februára (TK KBS) Tisíc dvesto päťdesiatšesťprojektov pomoci a ďalších 234 projektov podpory kňazom sa za štyri roky podarilo uskutočniť vďaka solidarite dobrodincov nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Celková pomoc ACN pre ukrajinskú Cirkev dosiahla sumu 30,35 milióna eur. Za týmito číslami sa skrýva konkrétna prítomnosť: kňazi, rehoľníci a rehoľníčky gréckokatolíckeho aj latinského obradu, ktorí ostali so svojimi ľuďmi.
Keď sa 24. februára 2022 obyvatelia Ukrajiny zobudili do zvuku výbuchov, málokto si vedel predstaviť, že vojna potrvá roky. Dnes je krajina poznačená zničenými mestami, rozbitou infraštruktúrou a miliónmi vysídlených ľudí. Rodiny prišli o blízkych a o domovy. A kým rok 2025 priniesol zdĺhavé rokovania bez jasného výsledku, mnohým dochádza trpezlivosť. Mier je stále v nedohľadne a únava sa vkráda aj do viery.
Napriek tomu Cirkev na Ukrajine zostáva. Otvára dvere všetkým, ktorí potrebujú pomoc, slávi liturgie, rozdeľuje humanitárnu a zdravotnú pomoc, pochováva mŕtvych, krstí deti, sprevádza zranených na tele i na duši. Vďaka podpore mnohých dobrodincov dokáže pomáhať všade tam, kde je núdza.
Od prvého úteku až po dlhé čakanie
V prvých týždňoch vojny išlo o prežitie. Ľudia utekali zo dňa na deň. Farské budovy, kláštory a semináre sa menili na núdzové ubytovne. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi zareagovala okamžite a podporila miesta pomoci pre vysídlencov. Hoci núdzové projekty tvoria „len“ 11 percent z celkového počtu iniciatív, finančne patrili medzi najvýznamnejšie. Dosiahli 5,06 milióna eur.
Julia z Charkova si na tie dni spomína presne. S rodinou našli útočisko u rehoľných sestier. „Viac ako mesiac sme žili so sestrami Paulinou a Barbarou. Ich pohostinnosť ma každý deň znovu prekvapovala,“ píše v liste pre ACN.
V kláštore začali pravidelne chodiť na bohoslužby, rozprávať sa, modliť. „Bol to najväčší dar v tom temnom období. Prežili sme hlboké duchovné obrátenie.“ Keď neskôr odišli do zahraničia, aby deti mohli pokračovať v škole, sestry sa s nimi lúčili ako s rodinou. „Každý deň snívam o návrate do môjho milovaného Charkova. A my sa vrátime. Vojna sa skončí,“ vyjadruje nádej Julia.
Teplo, svetlo, strecha nad hlavou
Najväčšiu časť projektov – 23 percent – tvorili stavebné iniciatívy. Išlo o základné veci: opravy poškodených budov, zateplenie, vykurovanie, náhradné zdroje energie. V krajine, kde sa energetická infraštruktúra stáva pravidelným cieľom útokov a zimy sú kruté, ide o otázku prežitia. Celkovo smerovalo do tejto oblasti 7,85 milióna eur.
Len v roku 2025 sa podarilo finančne zabezpečiť šesť projektov zameraných na vykurovanie a zateplenie v štyroch diecézach, štyri projekty solárnej energie a generátor pre materskú školu v Ľvove. Teplo v kostole dnes často znamená aj teplo pre rodiny, ktoré tam nachádzajú útočisko.
Druhou najväčšou kategóriou bola mobilita. Vojna prerušila verejnú dopravu, niektoré oblasti zostali odrezané. Vďaka podpore sa podarilo financovať vozidlá v hodnote 4,68 milióna eur. Len v roku 2025 pribudlo 47 áut v piatich diecézach.
Pre mnohých kňazov a rehoľné sestry to znamená, že sa môžu dostať tam, kam by to inak nebolo možné: do dedín blízko frontu, k starým ľuďom, do nemocníc, na miesta, kde ľudia čakajú na sviatosti aj na obyčajný rozhovor.
Viera ako opora
Postupne sa charakter pomoci menil. Kým rok 2022 sa niesol v znamení základnej existenčnej podpory, v ďalších rokoch rástol dôraz na pastoráciu a dlhodobú prítomnosť. V roku 2025 dosiahli pastoračné projekty 14,31 percenta všetkej podpory – najviac za celé obdobie vojny.
Pastoračné projekty, ktoré tvoria 17 percent všetkých iniciatív, udržiavajú vieru živú. Približne 4 000 detí a mladých sa zapojilo do programu „Prázdniny s Bohom“. Vo vojnou hlboko zasiahnutej krajine, kde deti každodenne žijú v strachu a strese, znamená týždeň spoločenstva, modlitby a hry návrat k normálnosti.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú traumatické stavy. Tisíce ľudí využili pomoc v rámci siedmich projektov uzdravovania traumy. V Ľvove a Ternopile vznikli dve centrá, ktoré sa venujú psychologickej aj duchovnej podpore. Vojna totiž zanecháva rany, ktoré nie je vidieť.
Úloha Cirkvi: spájať pomoc s evanjeliom
Pomoc smerovala aj tým, ktorí stoja v prvej línii služby. V roku 2025 dostalo 4 285 kňazov podporu v podobe omšových milodarov a odslúžili 127 197 svätých omší. Existenčnú podporu získalo 532 rehoľných sestier a 14 rehoľníkov v desiatich diecézach. Ďalších 818 mimoriadnych príspevkov smerovalo ku kňazom v najťažšie skúšaných regiónoch.
Formácia zostáva investíciou do budúcnosti. Pomoc od ACN dostalo 515 seminaristov a 150 novicov. V čase vojny sa pripravujú na kňazstvo a rehoľný život s vedomím, že ich služba bude náročná. No práve teraz ich krajina potrebuje.
O. Oleksander Rjepin z Mykolajiva to vystihol slovami: „Našou úlohou je spájať konkrétnu pomoc s evanjeliom v praxi. Boh je prítomný aj v tých najjednoduchších gestách pomoci. A pomaly sa deje niečo pozoruhodné: Bolesť síce nezmizne, ale môže sa premeniť. Slzy beznádeje sa môžu stať modlitbou.“
Prítomnosť, ktorá dáva nádej
Štyri roky vojny ukázali, že pomoc má viacero etáp: od záchrany cez stabilizáciu až po sprevádzanie. Potvrdzuje to aj vyčíslená pomoc, od rastúcej existenčnej podpory v roku 2024 až po silný dôraz na pastoráciu v roku 2025.
Vďaka solidarite mnohých dobrodincov Cirkev na Ukrajine zostáva živá, neustále pripravená slúžiť trpiacim ľuďom a udržiavať v ich srdciach nádej. A kým mier stále neprichádza, práve táto verná prítomnosť drží mnohých nad vodou.
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi aj po štyroch rokoch plnohodnotnej vojny pokračuje v podpore Cirkvi na Ukrajine. Zároveň pozýva všetkých dobrých ľudí, aby sa k tejto podpore pripojili svojou modlitbou, šírením informácií alebo finančným darom.
Zdroj: ACN/Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová