Rím 22. februára (VaticanNews) Na prvú pôstnu nedeľu sa pápež Lev XIV. vydal do farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pri stanici Termini v Ríme neďaleko rímskej hlavnej stanice Termini.
V saleziánskej farnosti, ktorú založil osobne sv. don Bosco, sa dnes stretávajú nielen študenti blízkej univerzity La Sapienza a ďalšia mládež, ale krížia sa tu cesty mnohých ľudí, ktorí sa ocitli na existenciálnej periférii, od migrantov a utečencov po bezdomovcov. Farnosť prevádzkuje rad iniciatív pomáhajúcich vyjsť z ťažkej situácie.
Svätý Otec Lev XIV. v homílii pripomenul, že pôstny čas je pozvaním znovuobjaviť bohatstvo krstu. Zdôraznil, že pravá sloboda človeka sa nerodí z odmietnutia Boha, ale z povedania „áno“ jeho láske, ktorá premieňa život a otvára ho bratstvu s druhými. Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca.
Homília Svätého Otca Leva XIV. Svätá omša na Prvú pôstnu nedeľu vo farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Via Marsala v Ríme (22. februára 2026)
Drahí bratia a sestry,
pred niekoľkými dňami sme obradom Popolca vstúpili na pôstnu cestu. Pôstne obdobie je intenzívnym liturgickým časom, ktorý nám ponúka príležitosť znovuobjaviť bohatstvo nášho krstu, aby sme žili ako bytosti plne obnovené vďaka vteleniu, smrti a zmŕtvychvstaniu Ježiša.
Prvé čítanie a evanjelium, ktoré sme počuli, spolu navzájom vedú dialóg a pomáhajú nám znovuobjaviť dar krstu ako milosť, ktorá sa stretáva s našou slobodou. Rozprávanie knihy Genezis nás vracia k nášmu stavu stvorených bytostí, ktoré nie sú skúšané ani tak zákazom, ako sa často domnievame, ale možnosťou: možnosťou vzťahu. Človek je totiž slobodný uznať a prijať inakosť Stvoriteľa, ktorý zas uznáva a prijíma inakosť stvorenia. Aby túto možnosť zmaril, had podsúva domýšľavosť, že je možné odstrániť každý rozdiel medzi stvorením a Stvoriteľom, a zvádza muža i ženu ilúziou, že sa môžu stať ako Boh. Satan ich podnecuje zmocniť sa niečoho, čo im podľa jeho slov Boh chce odoprieť, aby ich udržal v stave podradenosti. Tento obraz Genezis je neprekonateľným majstrovským dielom, ktoré zobrazuje drámu slobody.
Evanjelium akoby odpovedalo na starodávnu dilemu: môžem naplno uskutočniť svoj život tým, že poviem Bohu „áno“? Alebo sa musím Boha zbaviť, aby som bol slobodný a šťastný?
Scéna Kristových pokušení sa v skutočnosti dotýka práve tejto dramatickej otázky. Privádza nás k objaveniu pravej Ježišovej ľudskosti, ktorá, ako učí koncilová konštitúcia Gaudium et spes, zjavuje človeka jemu samému: „V tajomstve vteleného Slova nachádza pravé svetlo tajomstvo človeka“ (GS 22). Vidíme totiž Božieho Syna, ktorý odporovaním úkladom dávneho Protivníka ukazuje nového človeka, slobodného človeka, zjavenie slobody, ktorá sa uskutočňuje v povedaní „áno“ Bohu.
Táto nová ľudskosť sa rodí z krstného prameňa. A tak sme najmä v tomto pôstnom období povolaní znovuobjaviť milosť krstu ako prameň života, ktorý prebýva v nás a ktorý nás dynamickým spôsobom sprevádza v plnom rešpekte k našej slobode.
V prvom rade je dynamická samotná sviatosť, pretože to, čo ponúka, sa nevyčerpáva v priestore a čase obradu, ale je to milosť, ktorá neustále sprevádza celý život a podopiera naše nasledovanie Krista. Krst je však dynamický aj preto, že nás vždy znovu uvádza na cestu, keďže milosť je vnútorným hlasom, ktorý nás vyzýva pripodobňovať sa Ježišovi a oslobodzovať našu slobodu, aby sa naplnila v láske k Bohu a k blížnemu.
Takto chápeme vzťahovú povahu krstu, ktorý nás povoláva, aby sme žili priateľstvo s Ježišom a tým vstupovali do jeho spoločenstva s Otcom. Tento vzťah plný milosti nás robí schopnými žiť aj skutočnú blízkosť k druhým, slobodu, ktorá, na rozdiel od toho, čo diabol ponúka Ježišovi, nie je hľadaním vlastnej moci, ale darujúcou sa láskou, ktorá z nás všetkých robí bratov a sestry. Svätý Pavol totiž hovorí: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28).
Bratia a sestry, pápež Lev XIII. požiadal svätého Jána Bosca, aby práve tu postavil kostol, v ktorom sa dnes nachádzame. Vnímal ústredný význam tohto miesta v blízkosti stanice Termini, na jedinečnej križovatke mesta, ktorá mala časom nadobudnúť ešte väčší význam.
Preto, drahí moji, keď sa dnes s vami stretávam, vidím vo vás osobitné miesto blízkosti a prítomnosti uprostred výziev tohto územia. Nachádza sa tu mnoho vysokoškolských študentov, ktorí dochádzajú, mnoho tých, ktorí prichádzajú a odchádzajú za prácou, prisťahovalcov hľadajúcich zamestnanie, mladých utečencov, ktorí v susedných priestoroch vďaka iniciatíve saleziánov našli možnosť stretávať sa s talianskymi rovesníkmi a uskutočňovať integračné projekty. A sú tu aj naši bratia a sestry bez domova, ktorí nachádzajú prijatie v priestoroch charity na Via Marsala. Na zopár metroch sa tu dotýkame rozporov našej doby: bezstarostnosti tých, čo cestujú s plným komfortom, a tých, ktorí nemajú strechu nad hlavou; veľkých možností dobra i šíriaceho sa násilia; túžby po poctivej práci a nelegálneho obchodu s drogami a prostitúciou.
Vaša farnosť je povolaná niesť zodpovednosť za tieto skutočnosti, byť kvasom evanjelia v ceste tohto územia, byť znakom blízkosti a lásky. Ďakujem saleziánom za neúnavnú službu, ktorú každý deň vykonávajú, a všetkých povzbudzujem, aby ste práve tu naďalej zostávali malým plamienkom svetla a nádeje.
Nech Panna Mária Pomocnica kresťanov vždy podporuje našu cestu, nech nás posilňuje v čase pokušenia a skúšky, aby sme mohli naplno žiť slobodu a bratstvo Božích detí.
Preklad Martin Jarábek