Vatikán 9. februára (TK KBS) Mladí ľudia sa znova otvárajú stretnutiu s Kristom. Pre kňazov teda nie je čas rezignácie alebo ústupu, ale čas vernej prítomnosti a veľkorysej disponibility – píše pápež vo svojom posolstve účastníkom kňazského zhromaždenia v Madride. Nemusíme vymýšľať nové modely kňazstva, ale vrátiť sa ku kňazstvu v jeho najautentickejšej podstate: byť alter Christus, druhým Kristom – zdôrazňuje Lev XIV.
V prvej časti obsiahleho posolstva španielskym kňazom pápež píše o kultúrnych a spoločenských zmenách, ktoré dnes sťažujú hlásanie evanjelia. Hneď však dodáva, že v srdciach mnohých ľudí, najmä mladých, sa dnes rodí nový nepokoj.
„Absolutizácia blahobytu nepriniesla očakávané šťastie; sloboda, oddelená od pravdy, nepriniesla sľúbenú plnosť; a samotný materiálny pokrok nedokázal uspokojiť hlbokú túžbu ľudského srdca – únavy a prázdnoty. Práve preto pozorujeme, že mnohí ľudia sa začínajú otvárať úprimnejšiemu a autentickejšiemu hľadaniu, ktoré – ak je sprevádzané trpezlivosťou a úctou – ich znovu vedie k stretnutiu s Kristom.“
Návrat k podstate kňazstva: alter Christus
Pápež zdôrazňuje, že táto nová otvorenosť viere ukazuje, že iniciatíva vždy patrí Bohu, ktorý už pôsobí a predchádza nás svojou milosťou. Zároveň odhaľuje, akých kňazov dnes Cirkev potrebuje.
„Isto to nie sú ľudia definovaní množstvom úloh alebo tlakom na dosahovanie výsledkov, ale ľudia formovaní po Kristovom vzore, schopní vytrvať vo svojej službe vďaka živému vzťahu s ním – vzťahu živenému Eucharistiou a vyjadrovanému v pastoračnej láske, sprevádzanej úprimným darovaním seba samých. Nejde o vymýšľanie nového, ale o to, aby sme s novou intenzitou znovu ponímali kňazstvo v jeho najautentickejšom jadre – byť alter Christus – a dovolili jemu, aby formoval náš život, zjednotil naše srdcia a dal tvar službe prežívanej v Božej blízkosti, vernej oddanosti Cirkvi a konkrétnej službe ľuďom, ktorí nám boli zverení.“
Nesústrediť sa na seba, ale viesť k Bohu
Vo svojej úvahe o kňazstve pápež siaha k obrazu katedrály a jej jednotlivých prvkov. Kňaz má byť ako chrámové priečelie: nesústrediť sa na seba, ale viesť dovnútra.
„Kňaz – píše Lev XIV. – nežije preto, aby sa vystavoval na obdiv, ale ani preto, aby sa skrýval. Jeho život má byť viditeľný, koherentný a rozpoznateľný, aj keď nie je vždy pochopiteľný. (…) Celý jeho život má odkazovať na Boha a sprevádzať prechod k tajomstvu bez toho, aby ho nahrádzal.“
Svätý Otec sa zmieňuje aj o symbolike stĺpov, na ktorých spočíva chrám. Tie predstavujú apoštolov. „Aj kňazský život nespočíva sám v sebe, ale v apoštolskom svedectve prijatom a odovzdávanom v živej tradícii Cirkvi, stráženej magistériom.“
Žiadny kňaz by sa nemal cítiť osamelý
V súvislosti so symbolikou katedrály ako domova pápež zdôrazňuje význam kňazského bratstva. Kladie dôraz na to, aby sa žiadny kňaz necítil osamelý pri výkone svojej služby:
„Spoločne sa bráňte individualizmu, ktorý ochudobňuje srdce a oslabuje vaše poslanie!“
Sila kňazstva spočíva v milosti sviatostí
Pápež tiež poukazuje na ústredný význam sviatostí v kňazskej službe. V nich sa prejavuje milosť „ako najvernejšia a najúčinnejšia sila kňazskej služby. Preto, drahí synovia, slávte sviatosti s dôstojnosťou a vierou, s vedomím, že to, čo sa v nich deje, je skutočnou silou budujúcou Cirkev a že sú konečným cieľom, ku ktorému smeruje celá naša služba. Aj vy sami potrebujete piť z tejto vody. Preto sa neprestávajte spovedať a vždy sa vracajte k milosrdenstvu, ktoré hlásate.“
Eucharistia je najvyšší akt zverený do rúk človeka
Osobitný dôraz kladie Svätý Otec na slávenie Eucharistie. Zdôrazňuje, že vďaka službe kňazov sa na oltári uskutočňuje obeta samotného Krista – „najvyšší akt zverený do rúk človeka“.
Vo svätostánku tabernákula „zostáva ten, ktorého ste obetovali, znovu zverený vašej starostlivosti. Buďte adorátormi, ľuďmi hlbokej modlitby, a učte svoj ľud, aby robil to isté,“ dodáva na záver pápež a cituje povzbudenie, ktoré dával kňazom sv. Ján z Ávily: „Buďte úplne jeho.“
Zdroj: Vatican News, česká redakcia