Vatikán 28. januára (VaticanNews) Sväté písmo a Tradícia netvoria dva oddelené pramene viery, ale jeden neoddeliteľný poklad, zverený Cirkvi. V katechéze počas generálnej audiencie 28. januára pápež Lev XIV. pokračoval v čítaní dogmatickej konštitúcie Dei Verbum a poukázal na vnútornú jednotu Božieho slova, ktoré sa v dejinách Cirkvi uchováva, vykladá a odovzdáva pod vedením Ducha Svätého.
Generálna audiencia (streda, 28. januára 2026)
Katechéza
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I. Dogmatická konštitúcia Dei Verbum
3. Jeden jediný posvätný poklad. Vzťah medzi Písmom a Tradíciou.
Čítanie: Jn 14, 25 – 26
[Ježiš povedal svojim učeníkom:] „Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!
Pri pokračovaní v čítaní koncilovej konštitúcie Dei Verbum o Božom zjavení sa dnes zamýšľame nad vzťahom medzi Svätým písmom a Tradíciou. Ako východisko si môžeme vziať dve evanjeliové scény.
V prvej, ktorá sa odohráva vo Večeradle, Ježiš vo svojom veľkom rozlúčkovom príhovore k učeníkom hovorí: „Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. […] Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 14, 25 – 26; 16, 13).
Druhá scéna nás zasa vedie na galilejské vrchy. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa zjavuje učeníkom, ktorí sú prekvapení a pochybujú, a zveruje im poslanie: „Choďte teda a robte mi učeníkmi všetky národy, […] učiac ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20). V oboch týchto scénach je zreteľná úzka súvislosť medzi slovom, ktoré vyslovil Kristus, a jeho šírením v priebehu storočí.
Práve to vyjadruje Druhý vatikánsky koncil pomocou pôsobivého obrazu: „Posvätná Tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu“ (Dei Verbum, 9). Cirkevná Tradícia sa rozvíja v dejinách prostredníctvom Cirkvi, ktorá stráži, vykladá a sprítomňuje Božie slovo. Katechizmus Katolíckej cirkvi (porov. č. 113) v tejto súvislosti pripomína výrok cirkevných otcov: „Sväté písmo je napísané v srdci Cirkvi skôr, než je zapísané na hmotných nosičoch“, teda v posvätnom texte.
V nadväznosti na Kristove slová, ktoré sme citovali, koncil vyhlasuje, že „Tradícia apoštolského pôvodu v Cirkvi napreduje s pomocou Ducha Svätého“ (DV, 8). Deje sa to plnším pochopením prostredníctvom „rozjímania a štúdia veriacich“, skúsenosťou, ktorá vychádza z „hlbšieho porozumenia duchovným skutočnostiam“, a predovšetkým kázaním nástupcov apoštolov, ktorí dostali „spoľahlivú charizmu pravdy“. Stručne povedané: „Cirkev vo svojej náuke, živote a bohoslužbe trvalo zachováva a odovzdáva všetkým pokoleniam všetko, čím je a čomu verí“ (tamže).
Známy je v tejto súvislosti výrok svätého Gregora Veľkého: „Sväté písmo rastie s tými, ktorí ho čítajú.“ [1] A už svätý Augustín tvrdil, že „jedno je Božie slovo, ktoré sa rozvíja v celom Písme, a jedno je Slovo, ktoré zaznieva z úst mnohých svätých“. [2] Božie slovo teda nie je skamenené, ale je živou a organickou skutočnosťou, ktorá sa rozvíja a rastie v Tradícii. Tá ho vďaka Duchu Svätému chápe v bohatstve jeho pravdy a vteľuje ho do meniacich sa podmienok dejín.
V tomto duchu je podnetné aj to, čo navrhoval svätý učiteľ Cirkvi John Henry Newman vo svojom diele Vývoj kresťanskej náuky. Tvrdil, že kresťanstvo, či už ako skúsenosť spoločenstva, alebo ako náuka, je dynamickou skutočnosťou, tak ako to naznačil sám Ježiš v podobenstvách o semene (porov. Mk 4, 26 – 29): je to živá realita, ktorá sa rozvíja vďaka vnútornej životnej sile. [3]
Apoštol Pavol opakovane povzbudzuje svojho učeníka a spolupracovníka Timoteja: „Timotej, stráž zverený poklad“ (1 Tim 6, 20; porov. 2 Tim 1, 12.14). Dogmatická konštitúcia Dei Verbum nadväzuje na tento Pavlov text slovami: „Svätá Tradícia a sväté písmo tvoria jeden jediný poklad Božieho slova zverený Cirkvi“, ktorý vykladá „živý učiteľský úrad Cirkvi, ktorého autorita sa vykonáva v mene Ježiša Krista“ (č. 10). „Poklad“ je pojem, ktorý má vo svojom pôvodnom význame právny charakter a ukladá depozitárovi povinnosť zachovať obsah, ktorým je v tomto prípade viera, a neporušene ho odovzdať.
„Poklad“ Božieho slova je aj dnes v rukách Cirkvi a my všetci, každý vo svojich cirkevných službách, sme povolaní naďalej ho strážiť v jeho celistvosti ako Severku na našej ceste zložitými dejinami a ľudskou existenciou.
Na záver, milovaní, ešte raz počúvajme Dei Verbum, ktoré vyzdvihuje prepojenie Svätého písma a Tradície – ako sa v ňom uvádza – navzájom súvisia a sú spojené, že jedno bez druhého by neobstálo, a spolu, každé svojím spôsobom, pôsobením jediného Ducha Svätého účinne prispievajú k spáse duší (porov. č. 10).
Preklad Martin Jarábek
[1] Homiliae in Ezechielem I, VII, 8: PL 76, 843D. [2] Enarrationes in Psalmos 103, IV, 1 [3] Cfr. J.H. Newman, Vývoj kresťanskej náuky, Milano 2003, p. 104.