Bratislava 26. januára (TK KBS) Apoštola Pavla na jeho misijných cestách sprevádzalo viacero spolupracovníkov, ktorým zveroval dôležité a často samostatné úlohy. Dvoch z nich – Timoteja a Títa – si vážil natoľko, že im adresoval listy, ktoré sa dnes nachádzajú v novozákonnom kánone. Títo dvaja muži pôsobili ako Pavlovi zástupcovia v rôznych miestach ranej Cirkvi a 26. januára si ich kresťania pripomínajú ako svätcov.
Timotej pochádzal zo zmiešanej židovsko-pohanskej rodiny z maloázijskej Lystry. Jeho matka Eunike bola veriaca Židovka, otec pohan; Pavol vo svojich listoch spomína aj jeho starú matku Lois. Timotej sprevádzal Pavla na druhej a tretej misijnej ceste, najmä v Grécku, a bol vysielaný do miest ako Korint, Filipy či Solún. Pavol ho ustanovil za biskupa v Efeze a vo svojich listoch ho povzbudzoval, aby prekonával nesmelosť a posilňoval dôveru v Božie povolanie, keďže služba nestojí iba na človeku, ale predovšetkým na Bohu, ktorý ho povolal.
Títus bol podľa Pavla Grék, teda pohanského pôvodu, a jeho meno je typicky rímske. Bol Pavlovým blízkym spolupracovníkom, ktorého vysielal na náročné misie, napríklad do Korintu; pôsobil aj v Dalmácii a sprevádzal Pavla do Jeruzalema. Pavol ho ustanovil za biskupa na Kréte, kam mu adresoval list plný praktických pokynov pre usporiadanie cirkevného života. Tento list ukazuje Títa ako schopného organizátora v zložitom prostredí, no zároveň zdôrazňuje, že všetko, čím sú a čo konajú, je výsledkom Božieho milosrdenstva a daru Ducha Svätého skrze Ježiša Krista.
Zdroj: Cirkev.cz