Vatikán 11. januára (VaticanNews) Po skončení jubilejného roka sa pápež Lev XIV. stretol s mladými z Rímskej diecézy. V príhovore v sobotu 10. januára otvorene pomenoval jednu z najväčších rán dnešnej generácie – osamelosť uprostred davu – a vyzval mladých, aby sa nenechali paralyzovať sivým pocitom prázdnoty, ale stali sa nositeľmi nádeje, ktorá má meno: Ježiš.
Svätý Otec nadviazal na svedectvá mladých a všimol si, že mnohí žijú v paradoxnej samote: obklopení ľuďmi, obrazmi a názormi, no bez skutočných vzťahov. „Život plný prepojení bez vzťahov a lajkov bez lásky nás necháva sklamaných,“ upozornil. Človek je totiž stvorený pre pravdu a dobro, nie pre jednorazové potešenia, ktoré síce bliknú, ale nezahrejú.
Nie sme len konzumenti sveta
Pápež pripomenul, že ani dostupnosť prírody, jedla či pohodlia nedokáže naplniť ľudské srdce. Dôvod je jednoduchý a nepríjemne zásadný: človek nie je len biologická bytosť, ale nositeľ Božieho obrazu. A Boh je vzťah, láska a život. Keď sa teda niekto cíti sám, nie je to signál slabosti, ale pozvanie obrátiť pohľad od seba k druhému.
Kristus ako svetlo, ktoré nehasne
Citujúc Salvatoreho Quasimoda, Lev XIV. premenil pochmúrny obraz „náhleho súmraku“ na výzvu k prebudeniu. Lúč, ktorý preniká ľudským srdcom, nie je pominuteľné svetlo, ale Kristus – Slnko spravodlivosti. Práve z osobného stretnutia s ním podľa pápeža vyrastá schopnosť meniť nielen vlastný život, ale aj spoločnosť.
Svedectvo má menšiu sledovanosť, ale väčší dosah
Mladých povzbudil, aby si nenechávali pre seba skúsenosť autentických vzťahov z farností, oratórií a spoločenstiev. Zároveň ich realisticky varoval: svet sa netrhá po svedkoch. Reklama má viac publika než priateľstvo. To však nie je dôvod cúvnuť. „Spoločnosť sa mení vtedy, keď sa najprv meníme my sami,“ zaznelo jasne.
Život svätosti nie je prehnaný cieľ
Na otázku, čo mladým želá, pápež odpovedal bez zľavovania nárokov: svätosť. Nie ako abstraktný ideál, ale ako život s Bohom, ktorý dáva sám seba. Citoval evanjelium aj poéziu Clementa Rebora a zdôraznil, že Božia láska nie je sentiment, ale sila, ktorá oslobodzuje od strachu a rodí pokoj.
Modlitba ako najkonkrétnejší čin
Ak chcú mladí „rozbiť reťaze“ nudy, pýchy a ľahostajnosti, odpoveď je prekvapivo jednoduchá a náročná zároveň: modlitba. Je to akt slobody, ktorý zapaľuje oheň v srdci. Najmä v Eucharistii, v Božom slove a v žalmoch sa podľa pápeža človek učí byť svetlom sveta a soľou zeme.
Ísť ďalej so svätými
Na záver Lev XIV. vyzval mladých, aby sa nebáli radosti evanjelia a odvahy lásky. Skutočné dobro sa nedá kúpiť ani vybojovať. Dá sa len prijať a darovať ďalej. Príklad svätých ukazuje, že takýto život je nielen možný, ale aj hlboko slobodný.
Pápež sa s mladými rozlúčil požehnaním a poďakovaním za lásku k Cirkvi v Ríme, ktorú podľa jeho slov potrebujú nielen brániť, ale najmä žiť.
Martin Jarábek – VaticanNews