Vatikán 8. januára (VaticanNews) V stredu 7. januára sa začalo prvé zasadnutie mimoriadneho konzistória, ktoré zvolal pápež. Približne 170 kardinálov z celého sveta sa zišlo na úvod v Aule synody a následne pokračovali v prácach v Aule Pavla VI. podľa synodálnej metódy dialógu a počúvania, rozdelení do skupín. Meditáciu predniesol kardinál Radcliffe: vo svete i v Cirkvi zúria „strašné búrky“, Boh nás však volá, aby sme im čelili „s pravdou a odvahou“. Pápež uzavrel deň slovami: „Potrebujem sa na vás spoliehať.“
„Jednoznačnou väčšinou“ približne 170 kardinálov zhromaždených na mimoriadnom konzistóriu, ktoré vo Vatikáne zvolal pápež Lev XIV. – prvom počas jeho pontifikátu –, zvolilo ako témy dvojdňovej reflexie „Synodu a synodalitu“ a „Evanjelizáciu a misionársky rozmer Cirkvi vo svetle exhortácie Evangelii gaudium“.
Kardináli si mali vybrať dve témy zo zoznamu štyroch, a to z časových dôvodov a v záujme hlbšieho spracovania. Medzi ďalšími navrhovanými témami boli liturgia a apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium o Rímskej kúrii a jej službe miestnym cirkvám.
„Jedna téma nevylučuje inú,“ vysvetlil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni počas večerného brífingu s novinármi. „Pápež dostal signály o naliehavosti či vnímanej potrebe niektorých tém. Nájde sa spôsob, ako sa nimi zaoberať v rámci ostatných,“ dodal v reakcii na otázky tých, ktorí sa opakovane pýtali, prečo nebola zaradená téma liturgie.
Synodálna metodológia
Synodalita nebola iba témou, ale aj samotnou metodológiou popoludňajších prác: dialóg a počúvanie, všetci sediaci okolo kruhového stola, rozdelení do 20 jazykových skupín, s príspevkami v trvaní približne troch minút. Išlo teda o postup použitý na posledných dvoch synodách o synodalite. Napokon, ako pápež povedal kardinálom, „synodalita je cestou, ktorú Boh očakáva od Cirkvi tretieho tisícročia“. Na záver dňa im povedal: „Cítim potrebu spoliehať sa na vás.“
PLNÉ ZNENIE príhovoru je TU
Práca v skupinách
Prvá časť konzistória sa konala v Aule synody v rámci úvodného zasadnutia, ktorému predsedal kardinál Ángel Fernández Artime, pro-prefekt Dikastéria pre zasvätený život. Program zahŕňal spev Veni Creator, čítanie úryvku zo šiestej kapitoly Markovho evanjelia, dve minúty ticha, krátky pozdrav kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana Kardinálskeho kolégia, a meditáciu dominikána kardinála Timothyho Radcliffa.
Okolo 16:20 sa kardináli presunuli do Auly Pavla VI., kde až do 18:00 pokračovali v práci v skupinách. Pápež sa tejto časti nezúčastnil a vrátil sa až na vypočutie záverečných správ. Z časových dôvodov mohli iba sekretári prvých deviatich skupín – zložených z kardinálov z miestnych cirkví (kardinálov kúrie má pápež možnosť konzultovať jednoduchšie, ako sám vysvetlil) – v trojminútových vystúpeniach predstaviť vykonanú prácu a dôvody výberu dvoch zo štyroch tém. Sekretári zvyšných jedenástich skupín uviedli iba názvy zvolených tém.
Dnes bude diskusia a reflexia pokračovať počas dopoludňajšieho zasadnutia, ktorému bude predchádzať svätá omša pri Oltári Katedry svätého Petra, ktorú pápež bude koncelebrovať s kardinálmi. Popoludní sa uskutoční tretie zasadnutie a záver konzistória. Záverečný dokument sa neplánuje. Ako pápež uviedol vo svojom príhovore, cieľom je osvojiť si kolegiálny a synodálny štýl, učiť sa „pracovať spoločne“ a „vytvárať niečo nové“.
Záverečné slová Leva XIV.
Cesta je rovnako dôležitá ako cieľ, zdôraznil Lev XIV. vo svojom záverečnom vystúpení a opätovne poukázal na význam „skúsenosti kolegiality“, aby sme spoločne rozlišovali, čo Duch Svätý chce pre Cirkev dnes i zajtra. „Času je veľmi málo“, no je dôležitý aj pre samotného pápeža: „Cítim potrebu spoliehať sa na vás. Vy ste povolali tohto služobníka k tejto misii, je dôležité, aby sme rozlišovali spoločne,“ dodal, pričom nadviazal na viaceré pasáže zo svojej homílie pri včerajšej svätej omši na slávnosť Zjavenia Pána. Medzi nimi aj otázku: „Je v našej Cirkvi život?“ Pápež Lev si želá „misionársku Cirkev“, Cirkev, „ktorá sa pozerá za hranice samej seba“, ktorej dôvodom existencie je ohlasovanie evanjelia.
Meditácia kardinála Radcliffa
Vo svojej meditácii vychádzal kardinál Radcliffe tiež z otázky: „Zišli sme sa na tomto konzistóriu, aby sme ponúkli svoju pomoc Svätému Otcovi pri výkone jeho služby pre univerzálnu Cirkev. Ako to však môžeme urobiť?“ Odpoveďou sú pokoj a láska, ako uviedol parafrázujúc Evanjelium podľa Jána: „Ak by bola Petrova loď plná učeníkov, ktorí sa medzi sebou hádajú, neboli by sme Svätému Otcovi na nijaký úžitok. Ak však budeme medzi sebou žiť v pokoji a láske, aj keď sa objavia rozdielne názory, Boh bude skutočne prítomný, aj keď sa zdá byť neprítomný.“
Kardinál sa dotkol aj aktuálnej situácie: časov „strašných búrok“, poznačených „narastajúcim násilím, od ozbrojeného zločinu až po vojnu“, prehlbujúcou sa priepasťou medzi bohatými a chudobnými, postupným rozpadom globálneho poriadku vzniknutého po poslednej svetovej vojne, ako aj umelou inteligenciou, pri ktorej „nevieme, aké dôsledky prinesie“. „Ak ešte nie sme nepokojní, mali by sme byť,“ povedal. Tvárou v tvár tomu všetkému sa môžeme cítiť „osamelí, vyčerpaní, unavení“, no „nemusíme sa báť“: „Ježiš nad nami bdie a bude nám bližší než kedykoľvek predtým.“
To isté podľa neho platí aj pre Cirkev, ktorú otrasajú „búrky“ „sexuálneho zneužívania a ideologických rozdelení“. Kardinál povzbudil spolubratov: „Pán nás volá, aby sme sa plavili uprostred týchto búrok a čelili im s pravdou a odvahou, a neostávali ustráchane čakať na brehu. Ak to urobíme v tomto konzistóriu, uvidíme ho, ako nám prichádza v ústrety. Ak však zostaneme ukrytí na brehu, nestretneme ho.“
PLNÉ ZNENIE meditácie je TU
Salvatore Cernuzio – Vatican News Preklad Martin Jarábek