Vatikán 7. januára (TK KBS) Sekretár Dikastéria pre legislatívne texty Mons. Juan Ignacio Arrieta v rozhovore pre vatikánske médiá predstavuje „Lex Ecclesiae Fundamentalis“. Kniha, ktorá sa v najbližších dňoch objaví v kníhkupectvách, bola pripravená priamo týmto Dikastériom a publikovaná nakladateľstvom Libreria Editrice Vaticana.
Obsiahle dielo o viac ako 1300 stranách obsahuje podstatnú časť mnohoročného úsilia kánonistov o začlenenie náuky II. vatikánskeho koncilu do normatívneho systému Cirkvi. Zväzok napísaný Lex Ecclesiae Fundamentalis pripravilo Dikastérium pre legislatívne texty a vydalo vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana. Kniha zhŕňa výstupy plenárnych zasadnutí študijnej skupiny, pracovné zasadnutia konzultantov, ktorí sa na projekte podieľali, celý rad schém a súhrnné správy o rozsiahlej konzultačnej práci, na ktorej sa podieľal celý katolícky episkopát, fakulty kánonického práva a mnoho odborníkov z celého sveta. Kniha je rozdelená do siedmich kapitol, ktoré uvádza bývalý prefekt a sekretár dikastéria, arcibiskup Filippo Iannone a biskup Juan Ignacio Arrieta. Nasleduje obsiahly úvod profesora Daniela Cenalmora Palanca, docenta kánonického ústavného práva na Univerzite v Navarre. Kniha končí dokumentárnou prílohou, niekoľkými prílohami a podrobným registrom mien. V rozhovore, ktorý pre vatikánske médiá pripravila Isabella Piro, načrtáva Mons. Arrieta jej hlavné body.
Aké sú dôvody vzniku tejto knihy?
Chceli sme sprístupniť všetkým záujemcom prácu, na ktorej toto dikasterium (v rôznych historických podobách) pracovalo viac ako dvadsať rokov. Na príprave tohto projektu Lex Fundamentalis sa rôznym spôsobom a v rôznych rolách podieľali tisíce ľudí z celého sveta: pastieri, odborníci z oblasti kánonického práva. Táto práca, ktorá je základom právneho a teologického uvažovania o náuke II. vatikánskeho koncilu, bola potom začlenená do platného kánonického práva. Doteraz bol tento materiál zverejňovaný iba v obmedzenej miere, a preto bolo veľmi dôležité ho prezentovať prehľadným a systematickým spôsobom, pretože osvetľuje celé platné cirkevné právo.
Kniha mapuje zložitú a komplexnú históriu vzniku „Základného zákona cirkvi“ (LEF). Aké boli hlavné etapy tohto dlhého procesu, ktorý trval takmer dvadsať rokov (1964 – 1981)?
Môžeme rozlíšiť tri momenty. V prvom období, ktoré začalo bezprostredne po koncile a trvalo do roku 1971, boli pripravené prvé návrhy zákona a postupne boli vypracované štyri texty. Druhé obdobie trvalo až do roku 1976: v tomto období prebehla veľmi rozsiahla konzultácia vypracovaných textov, do ktorej sa zapojili biskupi celej Cirkvi, Medzinárodná teologická komisia a mnoho odborníkov a expertov. V našom archíve uchovávame viac ako 1 500 odpovedí – individuálnych aj kolektívnych – od všetkých konzultovaných orgánov. V tomto období sa podarilo dať zákonu identitu, ktorá nemala obsahovať doktrinálne vyhlásenie ani stanovovať normy ohľadom podstaty Cirkvi, ale mala byť iba autoritatívnym interpretačným vodítkom, ktoré by podporovalo jednotu v aplikácii dvoch kódexov, latinského a východného, ktoré boli v tej dobe pripravované. Nakoniec, v tretej fáze, bolo obrovské množstvo obdržaného materiálu prepracované a následne zdokonalené, až vznikol konečný dokument predložený pápežovi svätému Jánovi Pavlovi II. v decembri 1981. Samozrejme vo všetkých troch fázach názory a pripomienky k textom násobili, čo viedlo k vzniku obrovského množstva materiálov a ďalších zdrojov.
Pavol VI. a Ján Pavol II. pozorne sledovali celý proces prípravy LEF. Aký bol ich konkrétny prínos?
Z dokumentov vyplýva, že to bol svätý Pavol VI., kto začal práce na „Základnom zákone Cirkvi“ na základe návrhu kardinála Döpfnera a profesora Klausa Mörsdorfa z mníchovskej školy. Pavol VI. bol pravidelne informovaný o postupe prác, aj preto, že boli ústredným bodom revízie kánonického a východného práva všeobecne. Následne svätý Ján Pavol II. chcel pokračovať v projekte svojho predchodcu v kontexte celej revízie kánonického práva.
Aký vplyv mali na rozhodnutie vypracovať LEF II. vatikánsky koncil a biskupský synod?
Rozhodnutie vypracovať základný zákon vychádzalo z potreby harmonizovať obe kodifikácie spoločnou legislatívou pre východ aj západ. Spoločná legislatíva, ktorá by bola základom pre výklad noriem oboch strán. Práce boli vedené na základe dokumentov II. vatikánskeho koncilu a ich význam je zrejmý, pretože išlo o prvú právnu reflexiu koncilových textov. Biskupské synody v rokoch 1967 a 1971 potom poskytli príležitosť zamyslieť sa a vyjadriť podporu iniciatíve zameranej na vypracovanie tejto normy.
Po dvoch desaťročiach práce však LEF zverejnený nebol. Kniha predkladá niekoľko hypotéz, prečo k tomuto tak bolo. Aké sú tieto hypotézy?
Akokoľvek sa v deviatich návrhoch textu podarilo vymedziť hlavný cieľ zákona – ktorý, ako zdôrazňujem, spočíval v spojení latinskej a východnej legislatívy –, v priebehu rokov sa z rôznych strán ozývali rôzne názory, práve preto, že išlo o prácu vykonávanú vedeckou metódou, ktorá sa teda neustále konfrontovala so všetkými názormi, aj s tými nesúhlasnými. Objavili sa totiž aj názory poukazujúce na negatívny dopad, ktorý by tento zákon mohol mať v ekumenickej oblasti, alebo iné, ktoré videli v publikácii základného zákona spôsob, ako podporiť sekulárnu ústavnosť. Nakoniec sa svätý Ján Pavol II. rozhodol do oboch zákonníkov fyzicky začleniť rozsiahle časti textu základného zákona, ktoré v tom čase v texte zákonníka obsiahnuté neboli. Ide napríklad o časti týkajúce sa základných práv veriacich, role a funkcie rímskeho pápeža a biskupského kolégia atď. Iné kánony Základného zákona neboli do zákonníkov prevzaté, pretože už boli v oboch prípadoch dostatočne pojednané. Zostávajúce časti oboch zákonníkov však boli napísané v súlade s celkovou reflexiou príslušných textov Základného zákona.
Hoci teda práca na LEF nebola doteraz publikovaná, nevyznela do prázdna. Môžeme teda povedať, že spôsob, akým sa na LEF pracovalo, vytvoril skutočnú „metódu“ v legislatívnej oblasti?
Práve to je zmyslom našej publikácie: sprístupniť všetkým záujemcom impozantnú cirkevnú reflexiu, skutočne synodálnu, ktorá sa týka celej kánonickej legislatívy. Práve v priebehu prác komisie, ktorá sa zaoberala vypracovaním Základného zákona – početná a rozhodne pluralitná komisia, ktorá združovala odborníkov a expertov z rôznych cirkevných inštitúcií a ešte rozmanitejších myšlienkových smerov – do značnej miery dozreli inštitúcie, na ktorých teraz stojí ako latinský, tak východný kódex, a bol nájdený spôsob, ako ich harmonizovať s vatikánskym koncilom.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia