Vatikán 12. decembra (VaticanNews) V posolstve adresovanom latinskoamerickým seminaristom, kňazom a zasväteným osobám študujúcim v Ríme sa pápež Lev XIV. sústreďuje na samotný základ kresťanského povolania. Vychádza z evanjeliovej skúsenosti prvých učeníkov, ktorých Ježiš povoláva jednoduchým, no rozhodujúcim slovom: „Nasleduj ma.“
Svätý Otec pripomína, že evanjeliové povolania sa nezačínajú zásluhami človeka, ale slobodnou iniciatívou Krista. Ježiš povoláva bez predchádzajúcich garancií, často práve tých, ktorí sú slabí alebo považovaní za hriešnikov. Práve v tom sa ukazuje, že povolanie nie je odmenou, ale poslaním: stať sa nástrojom Božieho plánu spásy pre všetkých.
Táto logika však so sebou nesie aj vážne požiadavky. Pápež sa zastavuje pri epizóde bohatého mladíka a upozorňuje na tri nevyhnutné rozmery odpovede na povolanie: absolútne prvenstvo Boha, hlboké – teoretické i praktické – poznanie Božieho zákona a radikálne odpútanie sa od ľudských istôt.
Nechať všetko, aby sme našli všetko
V tejto súvislosti pápež cituje svätého Ambróza, ktorý vysvetľuje náročné Ježišove slová o zanechaní aj legitímnych povinností. Nejde o popretie prirodzených záväzkov, ale o otvorenie sa novému životu, v ktorom Boh stojí nad všetkým. Ide o smrť starého človeka a zrodenie sa pre život v jednote s Kristom.
Táto jednota však podľa pápeža nikdy nevedie k izolácii. Naopak, zakladá skutočné spoločenstvo. Cirkev nie je spojením sympatií či záujmov, ale ľudom, ktorý si Kristus získal cenou svojej krvi. Je to spoločenstvo zamerané na večnosť, na naplnenie Ježišovej modlitby, „aby všetci boli jedno“.
„Nasleduj ma“ aj po páde
Osobitnú pozornosť venuje Lev XIV. dialógu zmŕtvychvstalého Krista s apoštolom Petrom. Pripomína, že Ježiš opakuje výzvu „nasleduj ma“ práve po Petrovom zapretí, po jeho páde a opätovnom vyznaní lásky. Kristus tým dáva najavo, že počíta s ľudskou krehkosťou, no zároveň pozýva k vernosti, ktorá sa má naplniť až v obeti.
Pápež upozorňuje, že prekážkou nasledovania často nebýva kríž, ktorý nám je daný, ale vlastný egoizmus. Aj preto Ježiš Petrovi – a každému z učeníkov – hovorí: „Čo teba do toho? Ty ma nasleduj.“
Uprostred hluku sveta
V závere posolstva pápež reaguje na súčasný kontext, ktorý označuje za „spoločnosť hluku, ktorý mätie“. Práve dnes je podľa neho naliehavo potrebné, aby Cirkev mala služobníkov so zreteľne rozpoznateľným hlasom Krista v srdci. Tento hlas sa rodí z mlčania, z modlitby, z meditácie nad Svätým písmom, z poslušnosti pastierom a z poctivého štúdia pokladov cirkevnej tradície.
Život povolaného je podľa Petrovho nástupcu cestou, na ktorej sa striedajú radosti i skúšky. Ani potlesk, ani krízy nemajú posledné slovo. Všetko patrí k formácii, ktorú možno prijať s vnútornou slobodou: „Ak to Boh chcel pre mňa, chcem to aj ja.“
Tento vzťah k Bohu prirovnáva pápež k manželskému sľubu: vernosť v zdraví i v chorobe, v chudobe i v bohatstve.
Pod ochranou Panny Márie Guadalupskej
Na záver pápež zveruje latinskoamerických seminaristov, kňazov a zasvätené osoby ochrane Panny Márie Guadalupskej. Prosí, aby ich naučila odvahe odpovedať na Božie diela v ich živote a aby všetko, čo v Ríme prijmú, prinieslo ovocie v ich budúcom poslaní.
Martin Jarábek – VaticanNews