
Vatikán 12. decembra (TK KBS) Poľská biskupská konferencia oficiálne pozvala pápeža Leva XIV. na apoštolskú cestu do Poľska. Návšteva by sa mohla uskutočniť pri príležitosti 150. výročia zjavení Panny Márie v Gietrzwałde v roku 2027.
V súčasnosti však nie je známe, kedy by sa cesta pápeža mohla uskutočniť. Podrobnosti o audiencii u Svätého Otca vo Vatikáne predstavili arcibiskupi Tadeusz Wojda a Józef Kupny a biskup Marek Marczak.
Podrobnosti o pozvánke
„Pápež nás privítal s veľkou láskavosťou, bol veselý a povedal, že Poľsko už mnohokrát navštívil a že mu je veľmi blízke,“ spomínal arcibiskup Tadeusz Wojda. Predseda Poľskej biskupskej konferencie odovzdal Levovi XIV. pozývací list do Poľska, v ktorom odkázal aj na pozvánky prezidentov Poľskej republiky Andrzeja Dudu a Karola Nawrockiho. „Povedal som, že rok 2027 je 150. výročím zjavení Gietrzwałda, takže je to dobrá príležitosť,“ povedal arcibiskup Wojda.
Pápež má záujem o Poľsko
Dodal, že Lev XIV. zdôraznil svoj záujem o Poľsko a tiež sa opýtal, kedy sa konala posledná cesta pápeža do Poľska. Wojda vysvetlil, že to bol rok 2016 a návšteva pápeža Františka na Svetových dňoch mládeže. „Bolo by naozaj dobré navštíviť,“ pripomenul predseda Poľskej biskupskej konferencie slová Svätého Otca a uistil ho, že Lev XIV. zváži návštevu Poľska vo svojom nabitom programe.
Arcibiskup Wojda vysvetlil, že pápežská cesta by sa nemala očakávať v roku 2027, pretože to sú v Poľsku voľby. „Možno neskôr, uvidíme,“ povedal metropolita arcibiskup Gdaňska a dodal, že Svätý Otec dostal množstvo pozvánok z rôznych krajín. Dodal, že pápež zohľadňuje aj rôzne pastoračné potreby a zohľadňuje ich pri plánovaní svojich ciest.
Posolstvo zmierenia
Viceprezident Poľskej biskupskej konferencie, arcibiskup Józef Kupny, hovoril o význame 60. výročia posolstva poľských biskupov nemeckým biskupom z roku 1965. Vroclavský metropolita pripomenul prelomové posolstvo tohto posolstva – „udeľujeme odpustenie a prosíme oň“. Arcibiskup Kupny odovzdal pápežovi faksimile štyroch historických dokumentov.
Zdôraznil, že oslavy výročia vo Vroclave mali „prísne náboženský“ charakter a tešili sa značnému záujmu aj zo strany nemeckých médií.
„Táto téma je veľmi dôležitá, pretože sme aj my rozdelení. Všetci potrebujeme túto pomoc. Musíme osloviť nielen Nemcov, s ktorými sú vzťahy o niečo napätejšie, ale aj Ukrajincov. Mali by sme osloviť našich blízkych, naše rodiny, našich oponentov, politických, tých, ktorí zmýšľajú inak ako my. Takže toto je myšlienka, ktorú chceme presadzovať,“ povedal arcibiskup Józef Kupny.
Cirkevné a štátne záležitosti
Biskup Marek Marczak predstavil pápežovi súčasnú prácu episkopátu, pripravované dokumenty a napätie vo vzťahoch so štátom. „Svätý Otec prostredníctvom svojej diplomatickej služby pozná mnohé z týchto otázok, takže mnohé záležitosti mu boli blízke, vedel o nich a informoval sa o nich na podrobnosti,“ informoval biskup Marczak.
Rozhovor sa dotkol aj významu nadchádzajúcej pápežskej návštevy Poľska. „Prítomnosť Svätého Otca v Poľsku je určite očakávaná a potrebná. S touto návštevou počítame,“ uviedol generálny tajomník Poľskej biskupskej konferencie. Biskup Marczak pripomenul, že toto bolo druhé stretnutie biskupského prezídia s pápežom v tomto období – rok predtým sa konala audiencia u Františka.
Katechéza a mládež
Arcibiskup Tadeusz Wojda potvrdil, že sa diskutovalo aj o novom základnom učebnom pláne, ktorý obmedzuje počet hodín náboženskej výchovy v poľských školách.
„Pápež je v týchto záležitostiach informovaný. Informovali sme ho o situácii náboženstva v školách a o iniciatívach, ktoré podnikáme. Lev XIV. si bol situácie dobre vedomý; niektoré veci sme len potvrdili a ďalšie doplnili,“ uviedol predseda Poľskej biskupskej konferencie bez toho, aby zverejnil podrobnosti rozhovoru.
Vysvetlenie zneužívania
Biskupovi diskutovali aj o prípravách na zriadenie nezávislej historickej komisie pre sexuálne zneužívanie. „Informovali sme pápeža, že takúto komisiu pripravujeme. Aj Svätý Otec o tom už vedel, pretože mal o tejto veci informácie,“ povedal arcibiskup Tadeusz Wojda.
Zdroj: VaticanNews, polská redakcia