Vatikán 26. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. počas dnešnej generálnej audiencie pozval veriacich, aby uprostred neistôt súčasného sveta znovu objavili kresťanskú nádej. Pripomenul, že nádej nie je únik zo skutočnosti, ale vnútorná sila, ktorá premieňa život a otvára ho Božiemu pôsobeniu.
Ani na dnešnej audiencii nechýbali pútnici zo Slovenska; tentoraz ich bolo vyše 300: skupina z Košickej arcidiecézy, takisto aj z farností Čerhov, Košice-Nad jazerom, Tulčík, Prešov, Sľažany, ako aj Priatelia katolíckej TV LUX. K nim sa pridali žiaci a pedagógovia z Arcibiskupského gymnázia biskupa P. Jantauscha v Trnave.
Čítanie: Múd 11, 24 – 26
„Ty miluješ všetko, čo je, a neopozeráš sa s odporom na nič z toho, čo si stvoril; veď keby si bol niečo nenávidel, nebol by si to utvoril. Ako by mohlo niečo trvať, keby si to nechcel? Alebo byť zachované, ak by si ho nebol povolal k bytiu? Ty šetríš všetko, lebo všetko je tvoje, Pane, milovník života.“
Katechéza Svätého Otca Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej IV. Kristovo zmŕtvychvstanie a výzvy súčasného sveta 6. Dúfať v život, aby sme rodili život
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!
Kristova Veľká noc osvetľuje tajomstvo života a umožňuje nám hľadieť naň s nádejou. To však nie je vždy jednoduché ani samozrejmé. Na mnohých miestach sveta sa životy ľudí javia ako namáhavé, plné bolesti, problémov a prekážok, ktoré treba prekonávať. A predsa človek dostáva život ako dar: nežiada si ho, nevyberá si ho, ale od prvého až po posledný deň ho zakúša ako tajomstvo.
Život má jedno výnimočné špecifikum: je nám darovaný, nemôžeme si ho dať sami, a napriek tomu ho treba neustále živiť. Je potrebná starostlivosť, ktorá ho udržiava, rozvíja, chráni a znova pozdvihuje.
Možno povedať, že otázka o živote patrí medzi najhlbšie otázky ľudského srdca. Vstúpili sme do existencie bez toho, aby sme o tom rozhodli. Z tejto skutočnosti pramenia ako mohutná rieka otázky všetkých čias: Kto sme? Odkiaľ prichádzame? Kam smerujeme? Aký je posledný zmysel tejto cesty?
Žiť znamená hľadať zmysel, smer a nádej. Nádej pôsobí ako hlboká sila, ktorá nás ženie vpred uprostred ťažkostí, ktorá nám nedovolí vzdať sa v námahe putovania a ktorá nás uisťuje, že púť života nás vedie domov. Bez nádeje hrozí, že sa život bude javiť ako zátvorka medzi dvoma večnými nocami, ako krátka pauza medzi „pred“ a „po“ nášho prechodu po zemi. Dúfať v život znamená naopak predvídať cieľ, veriť ako isté to, čo ešte nevidíme ani sa nedotýkame, dôverovať a zveriť sa láske Otca, ktorý nás stvoril, lebo nás chcel z lásky a chce, aby sme boli šťastní.
Drahí priatelia, vo svete je rozšírená choroba: nedôvera v život. Ako keby sme sa zmierili s negatívnym osudom, s rezignáciou. Život akoby prestal byť prijatým darom a stal sa neznámou, takmer hrozbou, pred ktorou sa treba chrániť, aby sme neboli sklamaní. Preto je dnes mimoriadne naliehavou výzvou mať odvahu žiť a dávať život, svedčiť o tom, že Boh je „milovník života“, ako hovorí Kniha múdrosti (11, 26).
V evanjeliu Ježiš stále znova potvrdzuje svoju starostlivosť o chorých, uzdravuje zranené telá aj duše a vracia život mŕtvym. Týmto spôsobom vtelený Syn zjavuje Otca: vracia dôstojnosť hriešnikom, udeľuje odpustenie hriechov a všetkých – najmä zúfalých, vylúčených, vzdialených – zahŕňa do svojho prisľúbenia spásy.
Zrodený z Otca, Kristus je život a život rozdáva bez výhrad až po darovanie toho svojho; a tiež nás pozýva darovať svoj život. Rodiť znamená uvádzať do života niekoho iného. Svet živých sa rozšíril na základe tohto zákona, ktorý vo veľkolepej symfónii stvorenia vrcholí duetom muža a ženy: Boh ich stvoril na svoj obraz a zveril im poslanie rodiť tiež na jeho obraz – teda z lásky a v láske.
Sväté písmo nám od začiatku ukazuje, že život – práve vo svojej najvyššej forme, v človeku – dostáva dar slobody a stáva sa drámou. Ľudské vzťahy sú tak poznačené aj protirečeniami, až po bratovraždu. Kain vníma svojho brata Ábela ako súpera, ako hrozbu, a vo svojej frustrácii sa necíti schopný ho milovať a vážiť si ho. Objavuje sa žiarlivosť, závisť, prelievanie krvi (porov. Gn 4, 1 – 16). Božia logika je však iná. Boh zostáva naveky verný svojmu plánu lásky a života. Neunaví sa podporovať ľudstvo ani vtedy, keď ono – po Kainovom vzore – podlieha slepému pudu násilia vo vojnách, diskriminácii, rasizme a v rozličných podobách otroctva.
Rodiť teda znamená dôverovať Bohu života a podporovať človeka vo všetkých jeho prejavoch: predovšetkým v nádhernom dobrodružstve materstva a otcovstva, aj v spoločenských podmienkach, v ktorých rodiny nesú ťažké bremeno každodennosti a často sú brzdené vo svojich plánoch a snoch. V tej istej logike rodiť znamená angažovať sa pre solidárnu ekonomiku, hľadať spoločné dobro prístupné všetkým, rešpektovať a chrániť stvorenstvo, ponúkať útechu prostredníctvom počúvania, prítomnosti a nezištnej konkrétnej pomoci.
Sestry a bratia, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je silou, ktorá nás podopiera v tejto výzve – aj tam, kde temnota zla zahaľuje srdce a myseľ. Keď sa zdá, že život vyhasol a je zablokovaný, Zmŕtvychvstalý Pán opäť prichádza až do konca časov a kráča s nami i pre nás. On je naša nádej.
Preklad Martin Jarábek