Vatikán 26. novembra (TK KBS) Turecko a Libanon sa chystajú na návštevu pápeža Leva XIV., ktorá prebehne od 27. novembra do 2. decembra. Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, zdôrazňuje význam tejto cesty z ekumenického hľadiska a označuje ju za znamenie nádeje a mieru. Kardinál Parolin poukazuje na zásadnú úlohu kresťanov v sociálnom, ekonomickom, kultúrnom a politickom živote na Blízkom východe.
Turecko a Libanon na prelome novembra a decembra privítajú pápeža Leva XIV. na jeho prvej medzinárodnej apoštolskej ceste. Očakávania sú veľké nielen medzi katolíckymi komunitami, ale naprieč celou spoločnosťou. Región, ktorý už dlhé desaťročia prechádza vojnami, politickými otrasmi a humanitárnymi krízami, vníma pápežovu návštevu ako znamenie nádeje a príležitosť na dialóg.
Podľa štátneho sekretára Svätej stolice, kardinála Pietra Parolina, má cesta silný ekumenický význam. Pápež Lev chce byť – podobne ako jeho predchodcovia – poslom mieru a priniesť svedectvo o kráse Kristovho posolstva, ktoré je univerzálne a určené pre celé ľudstvo.
Prvú časť cesty zavedie Leva XIV. do Turecka v čase, keď si svet pripomína 1700 rokov od koncilu v Niceji. Kardinál Parolin zdôrazňuje, že ide o jedno z najzásadnejších výročí kresťanstva. Práve tu boli formulované základy viery v Krista ako pravého Boha a pravého človeka – učenie, ktoré spája všetky kresťanské tradície napriek neskorším rozdeleniam.
Súčasťou programu je aj návšteva istanbulskej Modrej mešity. Dnešný svet čelí radikalizmu a náboženskému napätiu, preto chce Svätý otec jasne vyjadriť, že „Božie meno nikdy nesmie byť zneužívané na násilie či rozdeľovanie“. Kardinál Parolin pripomína nedávne výročie dokumentu Nostra Aetate a zdôrazňuje, že kresťania a moslimovia majú spoločné duchovné korene a spoločnú zodpovednosť za budovanie spravodlivejšieho sveta. Tiež cituje nedávne vyjadrenie pápeža Leva v Coloseu o tom, že „kto sa modlí, nepodlieha fundamentalizmu“.
Druhou zastávkou je Libanon, krajina, ktorá v posledných rokoch čelila hlbokej ekonomickej i politickej kríze. Hoci sa situácia postupne stabilizuje, spoločnosť stále zápasí s mnohými prekážkami. „Libanon potrebuje predovšetkým nádej,“ hovorí kardinál Parolin. Pápež sa stretne s národom, ktorý je unikátnym symbolom spolužitia rôznych náboženstiev a etnických skupín. Silným momentom má byť tichá modlitba v bejrútskom prístave, kde výbuch v roku 2020 pripravil o život viac ako 200 ľudí. Prítomnosť Svätého Otca tak má byť uistením, že Cirkev stojí pri libanonskom ľude aj v ťažkých časoch.
Pápeži už od Pavla VI. vnímajú zahraničné cesty ako nový spôsob, ako napĺňať úlohu zverenú apoštolovi Petrovi: posilňovať bratov vo viere a byť služobníkom jednoty. Podľa kardinála Parolina je to znamenie Cirkvi, ktorá nevystupuje len ako inštitúcia v Ríme, ale vychádza v ústrety národom, ich kultúram a potrebám. Apoštolská cesta pápeža Leva XIV. je podľa kardinál nielen výrazom osobnej pastoračnej služby, ale aj pokračovaním diplomatickej úlohy Vatikánu, ktorý sa snaží byť hlasom dialógu uprostred konfliktov.
Kardinál Parolin pripomína, že kresťania od začiatku zohrávali zásadnú úlohu v kultúrnom, ekonomickom i politickom živote Blízkeho východu. Ich prítomnosť bývala mostom medzi komunitami a pomáhala zmierňovať napätie. Úbytok kresťanov v regióne je však vážnym dôvodom na obavy. Vatikán si praje, aby kresťania mohli zostať vo svojich domovoch a naďalej sa podieľať na budovaní spoločností, ku ktorým neoddeliteľne patria.
Pápežova návšteva je podľa štátneho sekretára aktom „zasievania“. Jeho plody možno neuvidíme hneď, ale budú postupne rásť v prostredí dialógu, spolupráce a mieru. V čase globálnych kríz, konfliktov a migrácie chce Svätá stolica pripomínať hodnoty, ktoré vychádzajú z evanjelia: stretávanie sa, hľadanie spoločného dobra a úsilie o jednotu. Práve toto posolstvo nádeje a jednoty má podľa kardinála Parolina priniesť Lev XIV. Turecku, Libanonu aj celému Blízkemu východu.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia