Bratislava 16. novembra (TK KBS) V historickej budove Národnej rady SR v Bratislave sa dnes v nedeľu 16. novembra 2025 konal celoslovenský Deň odprosenia. Podujatie pripravila Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci s Ekumenickou radou cirkví v rámci Jubilejného roka 2025. Ekumenická bohoslužba pokánia a prosby o odpustenie bola spoločným gestom kresťanských cirkví, ktoré predložili Bohu aj verejnosti úprimnú túžbu po obnove vzťahov, vnútornej očiste a rozvíjaní kultúry odpustenia a zároveň spoločne vyslali posolstvo nádeje.
Záznam Dňa odprosenia
Zdroj: TV LUX
Program Dňa odprosenia sa začal privítaním a úvodnou modlitbou spišského biskupa a predsedu Komisie pre prípravu a realizáciu Jubilejného roka 2025 na Slovensku Mons. Františka Trstenského. Žalm 51 prečítala provinciálna predstavená OSU sr. Mária-Rita Žiaková a Evanjelium diakon Ordinariátu OS a OZ SR Tomáš Švingál. S príhovormi vystúpil nitriansky biskup a podpredseda KBS Mons. Viliam Judák a generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a predseda ERC v SR Ivan Eľko. Jubilejný rok je podľa biskupa Judáka príležitosťou obnoviť atmosféru nádeje a dôvery v spoločnosti. V príhovore pripomenul slová pápeža Františka, že jubileum môže byť predohrou k obnoveniu, po ktorom „tak naliehavo túžime“.
Biskup Judák: Skutočné oslobodenie prichádza až cez pokánie, zmierenie a odvahu priznať vlastné zlyhania
Biskup zároveň nadviazal na slová svätého Jána Pavla II., ktorý pred Veľkým jubileom roku 2000 vyzval Cirkev, aby sa nebála priznať viny svojich detí. „Uznať zlyhania včerajška je úkon statočnosti a odvahy, ktorý nám pomáha posilniť našu vieru a robí nás pozorných a ochotných čeliť pokušeniam a ťažkostiam dneška,“ uviedol Mons. Judák. Biskup vysvetlil, že každý jubilejný rok je spätý s udalosťou exodu, teda prechodom do života v slobode Božích detí. Pripomenul starý rabínsky výklad, podľa ktorého „more sa rozdelilo až vtedy, keď medzi Izraelitmi prestalo byť rozdelenie a spor“.
„Žiadne oslobodenie od otroctva hriechu nemôže nastať bez vnútorného zmierenia,“ povedal. „Ľudia hnaní nenávisťou nie sú a nemôžu byť slobodní.“ Podľa biskupa je potrebné nielen oľutovať skutočné či domnelé krivdy, ale sa za ne aj ospravedlniť a – ak je to možné – ich napraviť. „Až vtedy sa otvorí priestor pre Boží zásah, ktorý pred nami otvorí požehnanú budúcnosť.“
Mons. Judák zdôraznil, že výzva na pokánie sa týka predovšetkým kresťanov samotných. „V strede nášho vyznania a prosby o odpustenie musí byť ľútosť nad nesúladom medzi Božím kráľovstvom a naším každodenným životom,“ povedal. Pripomenul aj slová pravoslávneho teológa Alexandra Schmemanna, podľa ktorého „hriechom mnohých kresťanov je ich obmedzený horizont“. Ak Cirkev stratí eschatologický rozmer, prestane byť orientačným bodom pre svet.
Slovensko, kde sa ku kresťanstvu hlási takmer 70 percent obyvateľov, by podľa biskupa malo byť preniknuté kresťanským étosom. Realita je však iná. „Štýl nášho života je, žiaľ, poznačený neetickými spôsobmi konania. Na niektoré nešváry sme si zvykli a ospravedlňujeme ich ‚zlou dobou‘,“ povedal. Vymenoval pokušenia, ktorým kresťania neraz podliehajú: korupcia, nenávisť, ľahostajnosť, pýcha, zraňujúce slová či mlčanie v čase, keď bolo treba hovoriť. „Ak nám záleží na lepšom svete, musíme si priznať, že sa to netýka primárne tých druhých, ale nás samotných,“ zdôraznil.
Kresťan je podľa neho povolaný k ustavičnej metanoii – premene zmýšľania a konania. Biskup vyzval, aby sa kresťanské rodiny usilovali zostať „oázami prirodzenej i nadprirodzenej lásky“, miestom empatie, odpustenia, poznania a výchovy. Rodina má podľa neho filtrovať všetko „škodlivé, primitívne, degenerované, nekultúrne a egoistické“ – všetko, čo odporuje hodnotám Božieho kráľovstva. Zároveň pripomenul, že spoločnosť nemožno obnoviť iba individuálnym konaním, ale aj verejným konaním zákonodarcov a politikov, ktorí majú hľadať riešenia v duchu hodnôt Božieho kráľovstva.
„Boh, ktorý je bohatý na milosrdenstvo, nám dáva možnosť nového začiatku,“ povedal Mons. Judák. Pripomenul, že Boh „robí všetko nové“ a jeho milosť dokáže obnoviť aj to, čo sa zdalo navždy mŕtve. Na záver vyjadril nádej, že Deň odprosenia nebude iba symbolickým gestom: „Nech je začiatkom novej epochy, v ktorej sa budeme učiť žiť ako bratia a sestry s úctou, otvorenosťou a ochotou konať dobro. Nech kráčame ako pútnici nádeje v ústrety večnosti.“
Biskup Eľko: Boh je ten, ktorý nás upevňuje pre Krista
Biskup Eľko zdôraznil, že dejiny kresťanstva – vrátane ranej cirkvi – nikdy neboli bez chýb, no práve v nich sa prejavuje Božia iniciatíva viesť veriacich k jednote. Pripomenul epizódu zo života apoštola Pavla, ktorý okolo roku 50 založil kresťanský zbor v Korinte. Po jeho odchode prišli ďalší misionári s odlišnými dôrazmi, čo viedlo k spochybňovaniu Pavla aj jeho zvesti. „Zbor, ktorý založil a o ktorý sa staral ako matka o dieťa, svojho zakladateľa odmietol,“ povedal biskup.
Zdôraznil však, že pokračovanie príbehu je pre dnešnú cirkev výzvou a povzbudením. Apoštol Pavel rozdelenie s Korinťanmi neignoroval ani nehrotil, ale aktívne pracoval na jeho prekonaní. V Druhom liste Korinťanom pripomína: Boh je ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista. „Pavel nerobí krok k zmiereniu preto, že by sa považoval za lepšieho či láskavejšieho. Robí ho preto, že sa cíti byť tlačený konaním živého Boha,“ zdôraznil biskup.
Podľa jeho slov aj dnešné stretnutie nie je humanistické gesto motivované iba ľudskou dobrotou. „Cítime sa byť, podobne ako Pavel, vedení živým Bohom a skutočnosťou jednej osoby a jedného diela Ježiša Krista,“ uviedol. Na záver vyjadril prianie, aby nad celým podujatím, jeho úmyslami i dôsledkami platili Pavlove slová: Boh je ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista.
Sedem tematických oblastí
Súčasťou Dňa odprosenia bolo predstavenie siedmich okruhov zlyhaní, ktoré tvorili jadro spoločných modlitieb pokánia a boli predložené Bohu i verejnosti v duchu pokánia a prosby o odpustenie. Každý blok obsahoval úvodné slovo, modlitbu pokánia, prosbu o odpustenie, modlitbu žehnania a symbolické zapálenie sviece. Jednotlivé oblasti predstavili zástupcovia rôznych cirkví, čo podčiarklo ekumenický rozmer celého podujatia. Sprevádzali ich tiež piesne zboru Chorus Salvatoris.
K prvej téme modlitby predniesli zástupca biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi Ján Semjan, prešovský eparchiálny arcibiskup metropolita Mons. Jonáš Maxim a Marián Lipovský z Timothy Worship Centrum. Druhú tému sprevádzali nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo, archidiakon, zástupca Pravoslávnej cirkvi Maroš Hopta a zasvätená panna Eva Petrovičová.
Prvé dva okruhy sa venovali vnútornej integrite a jednote medzi cirkvami. Cirkevní predstavitelia prosili o odpustenie za hriechy rozdelenia, za pýchu vedúcu k rozkolom, uzatváraniu sa do seba či odmietaniu jednoty. Odprosili aj za predsudky, násilie, väznenie a prejavy pohŕdania voči bratom a sestrám iných cirkví. Druhá oblasť sa týkala hriechov rozporu medzi slovom a skutkom – morálnych zlyhaní, ktoré spochybnili vierohodnosť cirkvi a oslabili dôveru veriacich i celej spoločnosti. Prítomní vyjadrili ľútosť, že tieto zlyhania zanechali hlboké rany.
Ďalšie tematické bloky sa sústredili na zlyhania pri obrane spravodlivosti a pri výkone poslania. Cirkev priznala hriechy mlčania tam, kde bolo potrebné hovoriť, a naopak, neuvážené slová tam, kde bol potrebný pokoj. Zaznelo pokánie za mlčanie zo strachu pred totalitnými režimami, zo strachu o majetok či vlastné životy – mlčanie, ktoré spôsobilo, že sa cirkev neraz nezastala slabých ani utláčaných. Pri tejto časti sa modlili zástupca Bratskej jednoty baptistov a podpredseda ERC Ján Szöllös, spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš a generálny sekretár Slovenskej evanjelickej aliancie Dušan Uhrín.
Štvrtý okruh bol venovaný zlyhaniam služobníkov cirkvi. Cirkev vyjadrila hlbokú ľútosť nad tým, že niektorí služobníci zneužili zverenú dôveru a autoritu, psychicky či fyzicky ublížili nevinným a spôsobili traumy, ktoré poznačili životy jednotlivcov aj rodín. Zaznelo aj odprosenie za prípady krytia týchto činov v snahe chrániť inštitúciu namiesto ochrany zranených. Modlitby viedli košický eparchiálny biskup Mons. Cyril Vasiľ, predseda Rady Cirkvi bratskej Milan Mitana a Mário Tomášik zo Spoločenstva Martindom.
Piaty a šiesty okruh sa venovali hriechom voči menšinám a kolaborácii s nespravodlivými režimami. Cirkev priznala svoju vinu za antisemitizmus, rasizmus, segregáciu, tolerovanie arizácií a priamu či nepriamu spoluúčasť na deportáciách Židov a Rómov. Vyjadrila ľútosť aj nad pohŕdaním či nepriazňou voči maďarskej, nemeckej, ukrajinskej a ďalším menšinám. V rámci pokánia za kolaboráciu s nespravodlivými režimami cirkev spomenula teologické ospravedlňovanie rasových zákonov, spoluprácu niektorých duchovných so štátnou bezpečnosťou či prispôsobovanie sa nacistickému a komunistickému režimu. Zaznelo odprosenie za činnosť udavačov spomedzi duchovenstva aj laikov, ako aj priznanie, že cirkev neraz nebola verná evanjeliu a zradila svojich spoluobčanov.
Piaty okruh uviedli arcibiskup Starokatolíckej cirkvi na Slovensku Vlastimil Šugan, bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a kazateľ Bratskej jednoty baptistov Michal Kevický. Šiestemu predsedal bratislavský gréckokatolícky eparchiálny biskup Peter Rusnák, biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň a provinciálna predstavená sociálnych sestier Renáta Jamborová, ktorá zároveň zastupovala aj rehoľníkov a siedmej biskup Apoštolskej cirkvi Pavol Zsolnai, nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a Milica Križanová z Crescendo Slovensko.
Posledný tematický okruh sa zameral na hriechy nedostatku lásky a pastoračnej starostlivosti. Cirkev vyjadrila ľútosť, že nevenovala niekedy dostatočnú pozornosť problémom zneužívaných a tiež ľuďom zápasiacim so svojou identitou a existenciou. Prosila o odpustenie za to, že nie vždy poskytla pomoc tým, ktorí ju potrebovali najviac – sirotám, týraným ženám, väzňom, závislým, chorým či ľuďom s postihnutím. Uznala, že mnohí, ktorí hľadali pomoc a útočisko, našli namiesto prijatia chlad a uzavreté srdcia. V modlitbe odprosila za zanedbanie pastoračnej starostlivosti a vyjadrila túžbu obnoviť svoje poslanie byť domovom pre všetkých, ktorí hľadajú Boha a ľudskosť.
Záverečnú modlitbu po spoločných modlitbách predniesol biskup Trstenský. Program sa uzavrel spoločnou modlitbou Otče náš a Áronovským požehnaním biskupa Eľka. Záver patril piesni Nad Slovenskom znie nová pieseň nádeje v podaní Jula Slováka s kapelou ESPÉ. Na začiatku vystúpia Eva Hrešková z Martindomu. Podujatie moderovali Jana Nunvářová a Juraj Havaj.
Hostia Dňa odprosenia
Na Deň odprosenia prijalo pozvanie viac ako dvesto hostí. Prítomní boli zástupcovia predstavitelia viacerých cirkví a apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli. Prišli aj zástupcovia štátnych inštitúcií, verejného života i akademickej obce, ako aj viaceré osobnosti spoločenského a kultúrneho diania. Medzi účastníkmi bol aj prezident SR Peter Pellegrini. Predstavitelia cirkví vyjadrili nádej, že Deň odprosenia sa stane impulzom k hlbšiemu zmiereniu a že prinesie ovocie jednoty a nádeje pre spoločnosť.
Celonárodné podujatie bolo vyvrcholením týždňa duchovnej prípravy, ku ktorej boli veriaci pozvaní formou modlitieb, pôstu a osobného pokánia. Každý deň bol tematicky venovaný prosbe o odpustenie za konkrétne zlyhania v živote cirkvi a jej členov. Zámerom organizátorov bolo, aby sa kresťanské spoločenstvá na Slovensku zjednotili v kajúcej modlitbe a obnovili úprimnú túžbu po pravde, jednote a vzájomnej úcte. Priamy prenos bohoslužby priniesli TV LUX, Rádio LUMEN a Rádio Mária, aby sa do modlitby mohli zapojiť aj veriaci z celej krajiny.
K správe bolo vydané FOTO