Vatikán 22. júna (TK KBS) Chrániť spoločné dobro a náboženskú slobodu, neprehliadať výzvy umelej inteligencie – s touto výzvou sa v sobotu 21. júna obrátil pápež Lev na účastníkov Jubilejnej púte politikov a vládnych predstaviteľov.
Zástupcovia inštitúcií z rôznych krajín, vrátane poslancov, senátorov, starostov a regionálnych poslancov, sa v Ríme stretli pod heslom dialógu, zodpovednosti a bratstva na jubilejnom stretnutí vládnych predstaviteľov. Podujatie sa začalo v sobotu 21. júna a skončí sa v nedeľu 22. júna.
Dvadsiate prvé jubilejné podujatie Svätého roka 2025, venované vládnym predstaviteľom z celého sveta, sa začalo audienciou u pápeža, po ktorej nasledovala púť účastníkov za jubilejným krížom ku Svätej bráne Baziliky sv. Petra. V sobotu popoludní sa na Kapitolskom vrchu uskutoční tematické stretnutie s názvom „Ekologický dlh“, na ktorom sa zúčastní štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Stretnutie uvedie starosta Ríma Roberto Gualtieri a predseda regiónu Lazio Francesco Rocca za účasti talianskeho senátora Maria Montiho.
Na záver prvého dňa jubilejného stretnutia sa na námestí Pia XII. uskutočnil koncert „Armonie di Speranza“ („Harmónie nádeje“) s voľným vstupom. Vystúpili na ňom umelci medzinárodnej scény, medzi nimi americký džezový klavirista Brad Mehldau, venezuelská skladateľka Gabriella Montero, švajčiarsky klavirista Francesco Piemontesi, Talianka Beatrice Rana a Japonec Nobuyuki Tsujii.
Najviac sa očakávalo vystúpenie ruského klaviristu Alexandra D. Malofejeva, ktorý pri tejto príležitosti zahral spolu s ukrajinským violončelistom Aleksejom Šadrinom. Ich spoločné vystúpenie bolo vyjadrením túžby po mieri – nielen na hudobnej scéne.
V nedeľu 22. júna sa všetci účastníci jubilea zhromaždia na Námestí sv. Petra na modlitbu Anjel Pána vedenú pápežom. Popoludní sa zúčastnia svätej omše na sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorú bude celebrovať pápež Lev XIV. o 17:00 na nádvorí Lateránskej baziliky sv. Jána.
Pápež: Politika je najvyššou formou lásky
Počas sobotnej rannej audiencie v Aule požehnania pripomenul pápež Lev približne šiestim stovkám účastníkov Jubilea vládnych predstaviteľov základnú štruktúru politického konania.
V prvom rade zdôraznil, že politika predstavuje „najvyššiu formu lásky“ a je „dielom kresťanskej lásky, ktorá nikdy nie je teóriou, ale vždy konkrétnym znamením a svedectvom Božieho pôsobenia v prospech človeka“.
Pápež následne ponúkol tri úvahy:
1. Presadzovanie spoločného dobra, najmä obrana najslabších a najviac marginalizovaných, čím sa – aj prostredníctvom spravodlivého rozdelenia zdrojov – „účinne slúži harmónii a mieru“.
2. Ochrana náboženskej slobody a medzináboženského dialógu, pričom v tejto oblasti má politika „nepostrádateľný základ“ v prirodzenom zákone – „kompase, ktorým sa treba riadiť pri tvorbe zákonov a konaní, najmä v citlivých etických otázkach“.
3. Výzva umelej inteligencie, ktorá sa nesmie ignorovať, aby bolo možné „navrhovať zdravý, spravodlivý a bezpečný životný štýl, najmä pre mladú generáciu“. Pápež zdôraznil: „Osobný život má oveľa väčšiu hodnotu než algoritmus a sociálne vzťahy si vyžadujú ľudský priestor, ktorý ďaleko presahuje obmedzujúce schémy, aké môže vytvoriť ktorýkoľvek bezduchý stroj.“
Na záver vyzval pápež Lev XIV. prítomných, aby sa inšpirovali príkladom svätého Tomáša Morusa, odvážneho „mučeníka slobody a prvenstva svedomia“, ktorý chápal politiku nie ako povolanie, ale ako poslanie v prospech rastu pravdy a dobra.
Po skončení pápežskej audiencie sa účastníci Jubilea vládnych predstaviteľov vydali na púť ku Svätej bráne Baziliky sv. Petra.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
-
Príhovor Svätého Otca členom parlamentu pri príležitosti Jubilea predstaviteľov verejnej správy, 21. júna 2025
Pani predsedníčka vlády a pán predseda Poslaneckej snemovne Talianskej republiky, pani predsedníčka a pán generálny tajomník Medziparlamentnej únie, zástupcovia akademických inštitúcií a náboženskí lídri, s radosťou vás vítam pri príležitosti stretnutia Medzinárodnej medziparlamentnej únie počas Jubilea predstaviteľov verejnej správy. Pozdravujem členov delegácií zo šesťdesiatich ôsmich krajín. Osobitne si spomínam na predsedov jednotlivých parlamentných inštitúcií.
Politické pôsobenie bolo právom označené Piom XI. ako „najvyššia forma lásky“ (Pius XI., Príhovor k Talianskej katolíckej univerzitnej federácii, 18. decembra 1927). A skutočne, keď si uvedomíme službu, ktorú politika vykonáva v prospech spoločnosti a spoločného dobra, ukazuje sa ako dielo kresťanskej lásky, ktorá nikdy nie je len teóriou, ale vždy konkrétnym znakom a svedectvom Božieho pôsobenia v prospech človeka (porov. pápež František, encyklika Fratelli tutti, 176–192).
V tejto súvislosti by som sa s vami chcel toto ráno podeliť o tri úvahy, ktoré považujem za dôležité v súčasnom kultúrnom kontexte.
Prvá úvaha sa týka úlohy, ktorá vám bola zverená: podporovať a chrániť – nad rámec akýchkoľvek partikulárnych záujmov – dobro celej komunity, spoločné dobro, najmä obrániť tých najslabších a marginalizovaných. Znamená to napríklad usilovať sa o prekonanie neprijateľnej nerovnováhy medzi bohatstvom sústredeným v rukách niekoľkých a rozšírenou chudobou, ktorá presahuje únosnú mieru (porov. Lev XIII., encyklika Rerum novarum, 15. mája 1891, 1). Mnohí, ktorí žijú v krajnej núdzi, volajú, aby bolo počuť ich hlas, no často nenachádzajú uši ochotné ich počúvať. Takáto nerovnováha plodí situácie trvalej nespravodlivosti, ktoré ľahko prerastajú do násilia a skôr či neskôr do tragédie vojny. Dobrá politická činnosť, ktorá podporuje spravodlivé rozdelenie zdrojov, môže byť účinnou službou harmónii a mieru – tak na sociálnej úrovni, ako aj v medzinárodných vzťahoch.
Druhá úvaha sa týka náboženskej slobody a medzináboženského dialógu. Aj v tejto oblasti – dnes mimoriadne aktuálnej – môže politická činnosť veľa urobiť, ak podporí také podmienky, ktoré zabezpečia skutočnú náboženskú slobodu a umožnia rešpektujúce a konštruktívne stretnutie rôznych náboženských spoločenstiev. Viera v Boha a pozitívne hodnoty z nej vyplývajúce sú pre jednotlivcov i spoločenstvá nevyčerpateľným prameňom dobra a pravdy. Svätý Augustín v tejto súvislosti hovoril o prechode človeka od amor sui – egoistickej sebalásky, uzavretej a deštruktívnej – k amor Dei – nezištnej láske zakorenenej v Bohu, ktorá vedie k sebadarovaniu –, ako o kľúčovom prvku budovania civitas Dei, teda spoločnosti, ktorej základným zákonom je láska (porov. De civitate Dei, XIV, 28).
Aby ste mali v politickej činnosti jednotný referenčný bod, namiesto apriórneho vylúčenia transcendentna z rozhodovacích procesov, je užitočné hľadať v ňom to, čo všetkých spája. V tomto zmysle je nevyhnutným odkazom prirodzený zákon, nepísaný ľudskou rukou, no všeobecne platný a uznávaný v každej dobe, ktorého najpresvedčivejší a najvierohodnejší výraz nachádzame práve v prírode. Už v staroveku bol jeho autoritatívnym tlmočníkom Cicero, ktorý v diele De re publica napísal: „Prirodzený zákon je správny rozum v súlade s prírodou, všeobecný, stály a večný, ktorý svojimi príkazmi nabáda konať dobro a svojimi zákazmi odvracia od zla […]. Tento zákon nemožno nijako meniť, ani z neho nič odňať, a nie je možné ho úplne zrušiť; ani senát, ani ľud nás od neho nemôžu oslobodiť a netreba hľadať nikoho, kto by ho vysvetľoval. A nebude jedného zákona pre Rím, druhého pre Atény, jedného teraz a iného neskôr, ale jeden večný a nemeniteľný zákon bude platiť pre všetky národy v každom čase“ (Cicero, De re publica, III, 22).
Prirodzený zákon, všeobecne platný nad rámec iných subjektívnych presvedčení, je kompasom, ktorý môže orientovať legislatívnu činnosť i samotné konanie, najmä v súvislosti s etickými otázkami, ktoré sú dnes naliehavejšie než v minulosti, pretože sa dotýkajú oblasti osobnej intimity.
Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú prijala a vyhlásila Organizácia Spojených národov 10. decembra 1948, už patrí k spoločnému kultúrnemu dedičstvu ľudstva. Tento vždy aktuálny dokument môže výrazne prispieť k tomu, aby sa ľudská osoba – vo svojej nedotknuteľnej celistvosti – stala základom hľadania pravdy a východiskom obnovy dôstojnosti pre tých, ktorí sa necítia rešpektovaní vo svojom vnútri a vo svojom svedomí.
Prichádzame k tretej úvahe. Civilizačný stupeň dosiahnutý v našom svete a ciele, na ktoré ste povolaní odpovedať dnes čelia veľkej výzve umelej inteligencie. Ide o vývoj, ktorý môže byť bezpochyby prínosný pre spoločnosť, avšak v tej miere v akej jej využívanie nezasahuje do identity a dôstojnosti ľudskej osoby, a do jej základných slobôd. Osobitne netreba zabúdať, že umelá inteligencia má slúžiť ako nástroj v prospech človeka – nie ho znehodnocovať ani ohrozovať jeho dôstojnosť. Ide teda o významnú výzvu, ktorá si vyžaduje veľkú pozornosť a prezieravý pohľad do budúcnosti, aby sa v nových podmienkach mohli navrhovať zdravé, spravodlivé a bezpečné životné štýly – predovšetkým v prospech mladých generácií.
Osobný život má oveľa väčšiu hodnotu než akýkoľvek algoritmus a spoločenské vzťahy si vyžadujú ľudský priestor, ktorý presahuje akékoľvek vopred nastavené štruktúry či neosobné schémy. Nezabúdajme, že hoci umelá inteligencia dokáže zhromaždiť milióny údajov a v priebehu niekoľkých sekúnd odpovedať na množstvo otázok, zostáva nositeľkou statickej „pamäti“, ktorá sa nedá porovnať s ľudskou pamäťou – pamäťou muža a ženy –, ktorá je naopak tvorivá, dynamická, plodná, schopná spájať minulosť, prítomnosť a budúcnosť do živého a plodného hľadania zmyslu so všetkými etickými a existenciálnymi dôsledkami (porov. pápež František, Príhovor na zasadnutí G7 o umelej inteligencii, 14. júna 2024).
Politika nemôže ignorovať takúto výzvu. Naopak, je ňou priamo oslovená, aby dokázala odpovedať občanom, ktorí dnes oprávnene na výzvy tejto novej digitálnej kultúry hľadia s nádejou i obavami zároveň.
Svätý Ján Pavol II. počas Jubilea roku 2000 predstavil politikom svätého Tomáša Mora ako svedka, ku ktorému sa majú utiekať, a ako orodovníka, pod ktorého ochranu majú zveriť svoje úsilie. Skutočne, sir Thomas More bol mužom verne plniacim svoje občianske povinnosti, dokonalým služobníkom štátu práve vďaka svojej viere, ktorá ho viedla k tomu, že politiku nevnímal ako povolanie, ale ako poslanie slúžiť pravde a dobru. „Svoju verejnú činnosť zveril do služby človeku, najmä slabému a chudobnému; spoločenské spory riešil s vynikajúcim zmyslom pre spravodlivosť; chránil rodinu a bránil ju s neúnavným úsilím; podporoval všestranné vzdelávanie mládeže“ (apoštolský list Motu proprio E Sancti Thomae Mori, 31. októbra 2000, 4). Odvaha, s akou neváhal obetovať svoj život, len aby nezradil pravdu, z neho robí aj dnes mučeníka slobody a prvenstva svedomia. Nech je jeho príklad pre každého z vás prameňom inšpirácie a tvorivej vízie.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za vašu návštevu. Zo srdca vám želám všetko dobré vo vašom poslaní a vyprosujem pre vás i vašich blízkych nebeské požehnanie.
Všetkým vám ďakujem. Nech Boh požehná vás i vašu prácu. Ďakujem.
Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews: Martin Jarábek, Zuzana Klimanová