Vatikán 6. júna (TK KBS) Jedným z ôsmich blahoslavených, ktorých dátum kanonizácie stanoví verejné konzistórium zvolané Levom XIV. na 13. júna, je Pier Giorgio Frassati – mladý taliansky laik, ktorý zomrel pred sto rokmi. Je patrónom mládeže a Katolíckej akcie v Taliansku.
Pier Giorgio Frassati sa narodil 6. apríla 1901 v Turíne ako prvé z dvoch detí v bohatej buržoáznej rodine. Jeho otec Alfredo (1868 – 1961) bol právnik, politik a zakladateľ i dlhoročný šéfredaktor denníka La Stampa. Matka Adelaide (rodená Ametis; 1877 – 1949) bola uznávanou maliarkou. Jeho sestra Luciana (1902 – 2007) sa v roku 1925 vydala za poľského diplomata Jana Gawrońského, čím vzniklo úzke prepojenie rodiny Frassati s Poľskom.
Od detstva vynikal vrúcnou vierou a citlivosťou na potreby chudobných a chorých. Po počiatočnom domácom vzdelaní navštevoval verejnú školu a potom klasické gymnázium vedené jezuitmi. V roku 1918 začal študovať inžinierstvo na Turínskej polytechnike, s túžbou pomáhať baníkom – jednej z najviac znevýhodnených skupín vtedajšieho Talianska.
Bol aktívny v mnohých katolíckych organizáciách, najmä v Katolíckej akcii, Talianskej federácii katolíckych univerzít a v Spoločnosti sv. Vincenta de Paul. V roku 1920 vstúpil do Talianskej ľudovej strany a v roku 1922 do Tretieho rádu sv. Dominika, kde prijal meno Girolamo (Hieronym).
Miloval šport, najmä hory. Zdolal viaceré vrcholy Apenín i Álp. Počas jednej z túr stretol Lauru Hidalgovú (1898 – 1976), do ktorej sa zamiloval, no svoje city jej nikdy neprejavil, aby jej nekomplikoval život, keďže pochádzala z chudobného prostredia.
Frassati žil skromne. Mallo peňazí, ktoré často rozdal núdznym. Často chodil domov z univerzity pešo, lebo si nemohol dovoliť električku. Založil aj neformálnu „Spoločnosť pochybných postáv“ (Società dei Tipi Loschi), ktorej cieľom bolo cez priateľstvo, modlitbu a výlety do hôr šíriť kresťanské hodnoty medzi mladými.
Zomrel vo veku 24 rokov. Počas návštevy chorého sa nakazil detskou obrnou a dostal vírusovú meningitídu. Prvé príznaky sa podcenili, keďže pozornosť rodiny sa sústredila na ťažko chorú starú mamu, ktorá zomrela 1. júla 1925. O tri dni neskôr, 4. júla, zomrel aj Pier Giorgio. Jeho pohreb v Turíne prilákal tisíce ľudí.
V roku 1981 boli jeho neporušené pozostatky prenesené do katedrály sv. Jána Krstiteľa v Turíne. Blahorečil ho 20. mája 1990 sv. Ján Pavol II. Je patrónom mládeže, študentov, horských obyvateľov a Katolíckej akcie. Jeho relikvie putovali aj počas viacerých Svetových dní mládeže.
Dňa 25. novembra 2024 pápež František podpísal dekrét o uznaní zázraku na jeho príhovor, čo otvorilo cestu ku kanonizácii. Tá bola naplánovaná na Jubileum mládeže počas svätého roka (28. júl – 3. august 2025), no po smrti pápeža 21. apríla bola udalosť pozastavená. Nový dátum stanoví verejné konzistórium 13. júna, ktoré povedie Lev XIV.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené