Vatikán 7. mája (TK KBS) Od smrti pápeža Františka priťahuje pozornosť celého sveta dnešné začínajúce konkláve. Vyše 4700 akreditovaných novinárov podáva z Ríma správy o udalosti, ktorá sa vymyká bežnej logike spravodajstva. Prečo je proces voľby pápeža fascinujúcim paradoxom, vysvetlil v rozhovore pre Vatican News francúzsky odborník na spoločenskú komunikáciu Olivier Mathonat.
Na Via della Conciliazione, len pár krokov od Námestia sv. Petra, stoja jeden vedľa druhého statívy s fotoaparátmi. Všetky svetové jazyky znejú v živých prenosoch, zatiaľ čo pútnici kráčajú trasou Svätého roka a turisti si užívajú rímsku jar. Po smrti pápeža Františka sa Rím stal stredobodom pozornosti svetových médií. Tlačové stredisko Svätej stolice akreditovalo viac ako 4700 novinárov z celého sveta. Konkláve, ktoré sa začína 7. mája, nie je len vnútornou cirkevnou záležitosťou, ale globálnym mediálnym fenoménom.
Kvôli vysokému počtu akreditácií bolo okrem tradičného vatikánskeho tlačového centra potrebné otvoriť aj druhé pri Via dell’ Ospedale. Jedným z tých, ktorí sa na túto udalosť pozerajú vedecky, je Olivier Mathonat, výskumník komunikácie na francúzskej univerzite Ircom. Pôvodne chcel dokončiť dizertačnú prácu o konkláve z roku 2013, teraz ju rozširuje o aktuálnu voľbu nového pápeža. Jeho výskum sa zameriava na napätie medzi jazykom cirkevných rituálov a mediálnou naratívou.
„Z pohľadu médií je konkláve obrovským paradoxom,“ hovorí Mathonat. Jeho taliansky kolega ho nazval „dokonalou nemediálnou mediálnou udalosťou“ – pretože kamery sveta sa sústreďujú na zatvorené dvere a komín, z ktorého nemusí niekoľko dní vychádzať žiaden dym. Cirkev má dnes možnosť prihovoriť sa celému svetu, a predsa sa, podľa Mathonata, „na začiatku zdá, že mlčí – práve v čase, keď ju všetci počúvajú.“
Konkláve hovorí iným jazykom
V porovnaní s predchádzajúcimi konkláve bude rok 2025 ešte viac ovplyvnený logikou rýchleho mediálneho sveta – prostredníctvom sociálnych sietí, hybridných formátov a samotných kardinálov, ktorí sa do médií aktívne zapájajú, zverejňujú selfie a cielene komunikujú. „Niektorí kardináli sa dnes vnímajú ako mediálni aktéri. Vedia, aký vplyv majú ich slová,“ konštatuje Mathonat.
Tu však vzniká neporozumenie medzi Cirkvou a verejnosťou: médiá hľadajú konflikty, rozpory a zlomové momenty, zatiaľ čo Cirkev kladie dôraz na kontinuitu. „Novinári sa pýtajú kardinálov na ich názor na konkláve – čo je absurdná otázka, keď sa nad tým zamyslíme. Nikto sa predsa nepýta prezidentského kandidáta, čo si myslí o voľbách.“ Médiá uvažujú v politických kategóriách, zatiaľ čo konkláve je duchovným procesom – bez programov a bez oficiálnych kandidátov.
Rozmanité pohľady ako príležitosť
Potrebujeme na spravodajstvo o konkláve katolíckych novinárov? Podľa Mathonata je odpoveď zložitá: „Obe perspektívy sú dôležité. Katolícke médiá chápu sebauvedomenie Cirkvi a jej jazyk. Nekatolícke médiá prinášajú kritický odstup a nové pohľady.“ Práve táto dvojitá optika umožňuje podávať správy o udalosti spôsobom, ktorý vystihuje jej hĺbku – a prekračuje rýchle titulky.
Konkláve 2025 teda neprinesie len nové vedenie Cirkvi. Je to aj skúška schopnosti Cirkvi jasne sa vyjadrovať v globalizovanom svete, kde sa komunikácia odohráva prostredníctvom médií, uzatvára francúzsky odborník.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené