Rím 5. apríla (TK KBS) S biskupmi putuje počas celej národnej púte aj vedenie Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Br. Miroslav Kulich OFMCap a sr. Renáta Jamborová SSS sa podelili so svoje dojmy, prežívanie a duchovné skúsenosti. V rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS rozprávajú o vďačnosti, bázni pred Bohom, sile spoločenstva, význame svätých brán aj o osobných obetách, ktoré priniesli za túto púť. Ich svedectvá sú hlbokou výpoveďou o zasvätenom živote, ktorý sa žije často v tichu, ale nesie v sebe prorocký rozmer a silu premien.
Sme v Ríme na Národnej púti. Ako vnímate púť ako zástupcovia zasväteného života na Slovensku v spoločenstve so všetkými putujúcimi?
Sr. Renáta: Cítim veľkú vďačnosť za spoločenstvo, ktoré prežívame aj tu na Národnej púti. Už druhé obdobie som v službe vedenia a Boh to mohol zariadiť aj inak, ale znovu zaznelo moje meno. Je to pre mňa až prekvapujúce, že ma Pán znova pozval na túto ceste. Vnímam to ako Božie pozvanie byť prítomná v tomto čase a spoločenstve v Cirkvi ako delegátka zasvätených.Vnímam to ako zastavenie na mojej osobnej ceste putovania.
Br. Miroslav: Ja to prežívam v rovine bázne pred Pánom. Nezaslúžili sme si to, a predsa nám Boh dáva tú milosť byť tu. V Ríme vnímam živú Cirkev, osobitne slovenskú. Stretnutia so spolupútnikmi sú milé, cítime blízkosť. Všetci sme pútnici, každý na tej istej úrovni. A veľkým darom je byť tu aj so spoločenstvom našich biskupov – ich blízkosť a otcovský prístup je pre nás veľkým povzbudením.
Prešli sme svätými bránami, symbolickými dverami, ktoré pre nás predstavujú Krista. Čo si odnášate z tohto prechodu a ako si predstavujete „vychádzanie von“ v kontexte svojho rehoľného života?
Sr. Renáta: Každá brána bola pre mňa silným symbolom. Silno ma oslovilo aj to, keď sme prechádzali okolo Domu sv. Marty, kde sa zotavuje Svätý Otec. Cítila som tam veľkú symboliku – on spustil toto jubileum a zároveň trpí v tichosti. Vidím v tom prepojenie: radosť a pohyb Cirkvi, ale aj utrpenie a skrytý život. Aj my, zasvätení, niekedy žijeme skryto, ale môžeme robiť veľké veci – v modlitbe, v obete, v tichom sprevádzaní iných.
Br. Miroslav: Pre mňa má svätá brána dva momenty. Prvým je vstup do prítomnosti Boha – dať sa ním dotknúť, premeniť, objať. Druhým momentom je vyjdenie – výzva k službe, kdekoľvek sme poslaní. Či je to v školstve, v zdravotníctve, v pastorácii – Boh sa neobmedzuje miestom ani časom. Premenení jeho prítomnosťou sme pozvaní ísť von k ľuďom a slúžiť.
Arcibiskup v príhovore hovoril, že ako pútnici máme jasný cieľ, ale nevieme, čo nás postretne na ceste. Museli ste počas tohto putovania niečo obetovať – z osobného či komunitného života?
Sr. Renáta: Možno to nie je priamo obeta, ale včera som mala silný zážitok. Chcela som sa pripojiť k pútnikom do baziliky, no bola som niekoľkokrát zastavená. Prvý raz som sa chcela zaradiť zboku – no poslali ma na koniec. Potom som sa chcela pridať k inej skupine – znova ma však zastavili. Cítila som v tom silné obrazné posolstvo – že vstup do niečoho svätého si vyžaduje trpezlivosť, pokoru, rešpektovanie postupnosti a kráčanie v spoločenstve. A tiež to v sebe nieslo iný moment – prijať aj malé poníženie, čakanie ako súčasť púte.
Br. Miroslav: Aj v zasvätenom živote sú chvíle, keď treba niečo odovzdať. Pre mňa osobne to bolo isté vnútorné napätie, únava, nekomfort z organizačných výziev. Ale keď to všetko obetujeme za dobro spoločenstva, Pán to premieňa na milosť. Aj v tých najbežnejších veciach môžeme nájsť duchovnú hodnotu.
Svätý Otec sa nemohol osobne zúčastniť na slávení, ale poslal svoje posolstvo. Čo z jeho slov vám najviac zostalo v srdci?
Sr. Renáta: Zachytila ma jeho výzva: „Nechajte sa prekvapiť.“ Božou dobrotou, Božou prozreteľnosťou. Aj Mária dovolila vo svojom srdci Božie prekvapenie. A je to pre mňa silný odkaz – plánuj, ale nechaj Bohu priestor, aby ťa mohol prekvapiť a viesť tam, kde ťa chce mať.
Br. Miroslav: Vnímam prorockú silu Svätého Otca. Aj keď je v rekonvalescencii, dokáže zasiahnuť srdcia ľudí. V jeho slovách bolo niečo veľmi hlboké, osobné – mnohých z nás sa to dojalo. Jeho duch a slovo nás posilňuje. Je to veľká milosť môcť tu byť. A ako povedal Svätý Otec – nechajme sa prekvapiť. Lebo Pán má pre nás pripravené ešte veľa krásneho.