Vatikán 2. apríla (TK KBS) Dňa 2. apríla 2005 o 21:37 sa svet zastavil. Pápež Ján Pavol II., ktorý ovplyvnil dejiny, ukončil svoju pozemskú púť a odišiel do domu Otca.
Vatikánske zvony hlasno oznámili túto smutnú správu a na Námestí sv. Petra zavládlo ticho prelínajúce sa so slzami státisícov veriacich. „Nech naše modlitbové ticho sprevádza tieto prvé chvíle Svätého Otca Jána Pavla II. s Kristom v nebi,“ zaznelo z úst duchovných a veriacich, ktorí sa zhromaždili v modlitbách.
Zdravotný stav Svätého Otca sa začal zhoršovať už vo februári 2005, keď bol urgentne hospitalizovaný v nemocnici Gemelli. Trpel ťažkosťami s dýchaním, chrípkou a opuchom hrdla, čo si vyžiadalo tracheotómiu, ktorá mu znemožnila hovoriť. Napriek tomu zostal v kontakte s veriacimi, ktorí sa k nemu denne prichádzali modliť.
„Už nikdy nebudeme počuť hovoriť Svätého Otca. V najhoršom prípade, keď prezident veľkej spoločnosti nemôže hovoriť, môže písať,“ povedal kardinál Darío Castrillón, čím vyjadril bolestnú realitu týchto dní. Ani obmedzená schopnosť komunikovať ho však neoddelila od jeho poslania – až do poslednej chvíle sa usiloval byť pastierom, ktorý vedie svoje stádo.
Veľká noc v tom roku bola iná. Ján Pavol II. sa nemohol zúčastniť obradov a veriaci cítili jeho neprítomnosť. „Vráťte sa čoskoro, Svätý Otec. Veľká noc bez teba nie je naozaj Veľkou nocou,“ povedal vtedajší kazateľ pápežského domu, františkán Raniero Cantalamessa. Napriek oslabeniu však až do konca svojho života žil svoje poslanie ako svedok Kristovho utrpenia.
„Sme svedkami Kristovho umučenia, ale aj umučenia zástupcu Krista,“ vyhlásil kardinál Sergio Sebastiani, čím podčiarkol paralelu medzi utrpením pápeža a cestou, ktorú Kristus prešiel na Golgote.
Dňa 30. marca 2005 pápež naposledy požehnal pútnikom z okna svojej rezidencie. Bolo to bolestivé, ale zároveň dojímavé gesto, ktoré symbolizovalo jeho posledné hodiny na tomto svete.
Na druhý deň už nemohol slúžiť svätú omšu a prijal viatikum, posledné sväté prijímanie, ako duchovnú prípravu na stretnutie s Bohom. Pápežov hovorca Joaquín Navarro-Valls vtedy potvrdil, že koniec je blízko: „Pápež je pri vedomí, mimoriadne pokojný, s relatívnymi problémami s dýchaním... Ak bude niečo nové, zostaneme v kontakte.“
V jeho izbe sa o 21:37 rozsvietilo svetlo – znamenie, že jeho duša odišla k Bohu. Tisíce ľudí sa v tej chvíli rozlúčili so Svätým Otcom v slzách a v modlitbe.
Vatikánsky zvon ohlásil smutnú správu, ktorá sa v priebehu niekoľkých minút rozšírila do celého sveta. V Apoštolskom paláci sa konal rituál uznania a požehnania jeho pozostatkov, počas ktorého bol zničený aj jeho rybársky prsteň, symbol pápežskej autority. Telo Jána Pavla II. bolo následne vystavené v Bazilike sv. Petra, kde sa mu poklonili podľa odhadov tri milióny veriacich.
Na jeho pohrebe sa zúčastnili desiatky svetových lídrov a predstavitelia rôznych náboženstiev, ktorí odložili spory bokom na znak úcty k tomuto výnimočnému mužovi. „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež je teraz pri okne Otcovho domu. On nás vidí a žehná nás. Áno, požehnaj nás, Svätý Otec,“ povedal vtedajší kardinál Joseph Ratzinger, ktorý o niekoľko dní nato bol zvolený za jeho nástupcu.
Davy ľudí volali „Santo subito!“ – „Svätý hneď!“ – a Cirkev im vyhovela. Ján Pavol II. bol v rekordnom čase šiestich rokov blahorečený Benediktom XVI. a v roku 2014 svätorečený pápežom Františkom.
Dnes je jeho hrob v Bazilike sv. Petra jedným z najnavštevovanejších miest pútnikov. Jeho život a odkaz zostávajú inšpiráciou pre milióny veriacich na celom svete. Pre nich Ján Pavol II. nebol len pápežom – bol otcom, priateľom a orodovníkom v nebi.
Zdroj: Rome reports, redakčne upravené