Bratislava 7. marca (TK KBS) Perpetua a Felicita boli mladé kresťanky žijúce v Kartágu na začiatku 3. storočia. Perpetua, 22-ročná matka dojčaťa, pochádzala zo zámožnej rodiny, zatiaľ čo Felicita bola tehotná otrokyňa. Obe boli zatknuté spolu s ďalšími katechumenmi počas prenasledovania cisára Septimia Severa.
Napriek prosbám rodiny sa Perpetua odmietla vzdať kresťanskej viery, pričom svoj postoj vyjadrila pevným vyhlásením: „Ani ja sa nemôžem nazvať iným menom, ako som – kresťanka.“
Vo väzení trpeli neľudskými podmienkami, ale ich viera zostala neochvejná. Felicita, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, sa obávala, že nebude popravená so svojimi spoločníkmi. No dva dni pred vykonaním rozsudku porodila dieťa, ktoré bolo adoptované kresťanskou komunitou.
Keď ich viedli na popravu, odmietli si obliecť rúcha venované pohanským bohom a kráčali v ústrety smrti s odvahou a pokojom.
V aréne ich najskôr vystavili útoku divých zvierat, neskôr ich usmrtili mečom. Perpetua, hoci zranená, sama vedome naviedla ruku kata na svoj krk. Ich príbeh, zachovaný v texte „Mučeníctvo Perpetuy a Felicity“, bol neskôr často čítaný v liturgii a stal sa silným svedectvom viery a neochvejnej vernosti Kristovi. V liturgickom kalendári je dnes ich ľubovoľná spomienka.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené