Rím 2. novembra (VaticanNews) Pápež František slávil 2. novembra svätú omšu na pamiatku zosnulých na cintoríne Laurentino v oblasti Castel di Decima.
Najprv sa zastavil v tzv. Záhrade anjelov, v priestore venovanom pochovávaniu detí, ktoré neuzreli svetlo sveta, kde sa pomodlil pred náhrobnými kameňmi obklopenými hračkami a soškami a pozdravil aj otca, ktorý stratil dcéru. Počas svätej omše nebola homília, ale chvíľa rozjímania a modlitby.
Matka sleduje fixkou nápis na náhrobku svojej dcéry, ktorá zomrela, keď nemala ani rok. Ďalšia mení vodu na kvety umiestnené medzi plyšovými hračkami a nakreslenými kamienkami. Otec Stefano čistí nápis na náhrobku s menom svojho dieťaťa Sary, ktorej tehotenstvo bolo v júli 2021 ukončené v jedenástom týždni. Neprirodzené scény – pretože také sú obrazy rodiča smútiaceho za smrťou dieťaťa, najmä tak malého - vítajú príchod pápeža na cintorín, kde sa po roku 2018 už druhýkrát rozhodol tento rok sláviť 2. novembra svätú omšu na pamiatku zosnulých.
Zastavenie v Záhrade anjelov
Prvou zastávkou, rovnako ako pred šiestimi rokmi, bola „Záhrada anjelov“, plocha s rozlohou približne 600 metrov štvorcových venovaná pochovávaniu tých detí, ktoré nikdy neprišli na svet z dôvodu ukončenia tehotenstva alebo iných problémov počas tehotenstva. Tomáš, Matej, Mária, Jozef, Ondrej, Ariana: ich mená sú vytesané do kameňa alebo na drevenom stĺpe, vyryté alebo ručne napísané zlatom. Mnohé z nich majú pred menom slovo plod; takmer celý prvý rad patrí deťom z roku 2024. Okolo nich ležia plyšové hračky alebo iné kreslené postavičky, balóny, vrtuľky, stuhy a iné predmety, ktoré sú oprskané blatom a dažďom. Túžia priniesť úsmev na miesto, kde boli predtým len slzy. Pápež prichádza autom okolo 9:45 a prechádza dlhou uličkou, kde sú na jednej strane múry náhrobných kameňov mestského cintorína, tretieho najväčšieho v Ríme, a na druhej strane námestie s asi stovkou ľudí, ktorí sa od skorého rána zhromažďujú pod malým bielym pódiom pripraveným na svätú omšu.
Pred náhrobkami detí
Po príchode do „záhrady anjelov“ pápež – na invalidnom vozíku – prechádza po celom priestranstve a pozerá si hroby jeden za druhým. V strede sa pápež zastaví a zostane niekoľko minút osamote v modlitbe a tichu. Veď aké slová vyjadriť? Sám to povedal vo svojom nedávnom videoposolstve na úmysel modlitby za mesiac november, venovanom matkám a otcom, ktorí prežívajú neznesiteľné utrpenie zo straty syna a dcéry. „Slová útechy sú niekedy triviálne alebo sentimentálne a zbytočné. Aj keď sú prirodzene vyslovené s tým najlepším úmyslom, môžu v konečnom dôsledku ranu ešte zosilniť,“ povedal pápež František vo viedoposolstve.
Stretnutie s otcom Stefanom
Chvíľu spomínania preruší krátky rozhovor so Stefanom, ktorý celý čas čakal na pápeža na okraji cintorína. Po jeho príchode si kľakne a podá mu ruku, krátko mu vyrozpráva svoj príbeh a ukáže na hrob svojej dcéry. Svätý Otec František kývne hlavou a podá mu ruku, potom si vezme list, ktorý mu muž podáva. Hneď nato sa pápež presunie na plochu pred ním, ktorá je tiež venovaná pochovávaniu detí, ktoré zomreli príliš skoro. Niektorí príbuzní sú za zábranami, diskrétne pozdravujú, držia kytice kvetov. Pápež kladie veľkú kyticu bielych ruží pod tabuľu, na ktorej je nápis „Záhrada anjelov“, obklopený ďalšími plyšovými hračkami, sadrovými soškami anjelov, tvárou Krista, vankúšom s obrázkom Popolušky.
Pozdrav starostu Gualtieriho
Svätý Otec František sa v aute vydal smerom k pódiu, osvetlenému nevídaným rímskym slnkom, vďaka ktorému tento 2. november vyzeral takmer ako jarný deň. Tieň poskytovala len veľká biela tehlová stena s nápisom Vita mutatur non tollitur (Život sa neodníma, iba mení, pozn. prekl.) Ľudia vítajú Jorgeho Maria Bergoglia výkrikmi „Viva il Papa“ (Nech žije pápež, pozn. prekl.), výkriky sú spontánne, pretože sú inšpirované náklonnosťou, ale sú tlmené, s uvedomeními si miesta a okolnosti.
Pápež František sa krátko pozdraví s veriacimi, pričom sa zastaví najmä pri chorých na vozíčku, ktorí sú umiestnení v prvom rade. Pri príchode ho víta starosta Ríma Roberto Gualtieri, ktorý mu podáva ruku a zašepká niekoľko slov.
Chvíľa rozjímania počas omše
Ešte chvíľu trvá zhon rodinných príslušníkov, ktorí navštevujú a vítajú svojich zosnulých blízkych. Všetko sa zastaví so začiatkom slávnosti. Vo chvíli homílie pápež zostáva v tichu, so sklonenou hlavou, v meditácii a modlitbe. Prednáša modlitby dnešnej liturgie: „Pane, len dych je naš pozemský život, nauč nás rátať naše dni, daj nám múdrosť srdca, ktoré vo chvíli smrti rozpozná nie koniec, ale plynutie života“. Potom požehnal všetkých prítomných a vzniesol modlitbu „súcitu a požehnania za tých, ktorí opustili tento svet“ a prosil Boha o „útechu pre tých, ktorí prežívajú utrpenie odlúčenia“. Recituje modlitbu Večný odpočinok a po nej prichádza potlesk prítomných, ktroý ukončili celú slávnosť. Pred nástupom do auta pri návrate do Vatikánu sa pápež ešte krátko zastavil s prítomnými veriacimi. Ďalší pozdrav starostu Gualtieriho a požehnanie bruška tehotnej dievčiny uzatvárajú túto chvíľu.
Modlitba pápeža na cintoríne
Na rímskom cintoríne Laurentino predniesol Svätý Otec nasledovnú modlitbu:
Pri návšteve cintorína, miesta odpočinku našich zosnulých bratov a sestier, obnovujeme svoju vieru v Krista, ktorý zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych pre našu spásu. Aj smrteľné telá sa v posledný deň prebudia a tí, ktorí zaspali v Pánovi, budú s ním spojení vo víťazstve nad smrťou. S touto istotou vznášame k Nebeskému Otcovi našu jednomyseľnú modlitbu prosby za zosnulých a o požehnanie.
Buď zvelebený, Bože, Otče nášho Pána Ježiša Krista, ktorý si nás vo svojom veľkom milosrdenstve obnovil skrze Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych pre živú nádej, pre dedičstvo, ktoré sa nerozkladá ani nehnije (porov. 1 Pt 1, 3 - 4). Vyslyš modlitbu, s ktorou sa obraciame na teba za všetkých našich blízkych, ktorí opustili tento svet. Otvor náruč svojho milosrdenstva a prijmi ich do slávneho zhromaždenia svätého Jeruzalema.
Utešuj tých, ktorí prežívajú bolesť z rozlúčky, tou istotou, že mŕtvi žijú v Tebe a že aj telá, zverené zemi, sa raz stanú účastníkmi veľkonočného víťazstva Tvojho Syna. Ty, ktorý si na cestu Cirkvi postavil ako svetlé znamenie Pannu Máriu, svojím príhovorom podporuj našu vieru, aby nás žiadna prekážka nedonútila odbočiť z cesty, ktorá vedie k Tebe, ktorý si sláva bez konca. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Preklad Martin Jarábek
Pozdrav „Iskričiek nádeje”
Na námestí sa medzitým k sebe chúlila dojatá „Iskrička nádeje“, skupinka matiek, ktoré všetky z rôznych dôvodov zdieľajú stratu veľmi malého syna alebo dcéry. Zišli sa po Jubileu milosrdenstva vďaka farárovi donovi Giuseppemu Iuculanovi, ktorý - ako hovoria - „nám dal nádej na vzkriesenie a prijatie, to je jediné, čo potrebujeme, spolu so zdieľaním každodennej bolesti. Prežívame našu bolesť spoločne“. Sú tu siroty, vdovy, ale pre rodičov, ako sme my, zdôrazňujú ženy, „neexistuje slovo, ktoré by nás identifikovalo“. Predstavili sa tak, že k svojmu menu pridali meno svojho dieťaťa: Francesca, organizátorka, matka Giorgie, ktorá zomrela vo veku 15 rokov, Caterina matka Mariny, Maria Teresa Daniela, Shanti Marca, a potom Roberta, ktorá prišla o svojho Claudia, ďalšia Roberta matka Chiary, Nazarena matka Chiary a Angela Cinzie. Všetky darovali pápežovi bielu šatku: „Je to naše vrelé objatie pre neho, symbolické objatie aj od našich detí,“ vysvetlili a poďakovali pápežovi za jeho „vážne a úctivé“ mlčanie počas svätej omše a za jeho prítomnosť na cintoríne Laurentino: „Svedectvo náklonnosti. Väčší prostriedok blízkosti našich detí.“
Salvatore Cernuzio – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek