Vatikán 30. októbra (TK KBS) Pápežská komisia na ochranu maloletých zverejnila po desiatich rokoch od svojho založenia dokument, ktorý vypracovala špeciálna študijná skupina vykonávajúca výskum na piatich kontinentoch, v rôznych inštitúciách, reholiach a v Rímskej kúrii. Správa zaznamenáva pokrok v osvedčených postupoch, požaduje väčšiu transparentnosť pri zhromažďovaní údajov a informácií a poukazuje na nerovnováhu v miestnych cirkvách, pokiaľ ide o prítomnosť alebo absenciu štruktúr pre nahlasovanie a sprievodné služby pre obete.
„Rád by som, aby ste pre mňa pripravili správu o cirkevných iniciatívach na ochranu neplnoletých a zraniteľných dospelých. Spočiatku to môže byť náročné, ale prosím vás, aby ste začali tam, kde je to potrebné, aby som mohol poskytnúť spoľahlivú správu o tom, čo sa deje a čo je potrebné zmeniť, aby príslušné orgány mohli konať.“ Po dlhoročnej a intenzívnej práci Komisia pre ochranu neplnoletých – orgán, ktorý pápež zriadil v roku 2014 s cieľom navrhovať najvhodnejšie iniciatívy na prevenciu zneužívania v Cirkvi – odpovedala na výzvu pápeža Františka a vo štvrtok 29. októbra zverejnila svoju prvú výročnú správu o zásadách a postupoch ochrany. Dokument obsahuje približne 50 strán, štyri oddiely, početné údaje zhromaždené na piatich kontinentoch a v rôznych inštitútoch a rehoľných kongregáciách, ako aj v samotnej Rímskej kúrii, ktorá je vyzývaná k stále väčšej transparentnosti postupov a procesov.
Utrpenie a uzdravenie obetí
Dokument vypracovala pracovná skupina pod vedením členky Komisie Maud de Boer-Buquicchio, ktorá má dlhoročné skúsenosti v oblasti ochrany práv neplnoletých. Na obálke je baobab, symbol „húževnatosti“, čo predstavuje vytrvalosť, ktorú prejavili tisíce obetí pri odhaľovaní zneužívania a v boji za to, aby sa Cirkev stala bezpečnejším miestom a znovu získala dôveru stratenú v dôsledku týchto zločinov. Práve na tieto obete, ich utrpenie a uzdravenie sa zameriava práca celej Komisie i samotná Správa.
Riziká a pokrok
Správa sa podrobnejšie snaží podporiť snahu Cirkvi o „dôslednú“ reakciu na zneužívanie, založenú na ľudských právach a orientovanú na obete, a to v súlade s nedávnou reformou VI. knihy Kódexu kánonického práva, ktorá označuje trestný čin zneužívania za porušenie dôstojnosti osoby. Text dokumentuje riziká a pokrok v úsilí Cirkvi o ochranu detí. Zhromažďuje tiež zdroje a osvedčené postupy, ktoré majú byť zdieľané v univerzálnej Cirkvi, a predstavuje nástroj, ktorý Komisii umožňuje systematicky podávať správy o zisteniach a odporúčaniach, ktoré majú byť predložené pápežovi, obetiam, miestnym cirkvám a Božiemu ľudu.
Lepší prístup k informáciám
Medzi „potrebami“, ktoré dokument uvádza, patrí lepšia podpora prístupu obetí k informáciám, aby sa predišlo vzniku nových tráum. „Mali by byť navrhnuté opatrenia, ktoré by zaručili právo každého jednotlivca na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú,“ a to vždy „v súlade so zákonmi a požiadavkami na ochranu údajov,“ uvádza sa v texte. Správa tiež opätovne zdôrazňuje potrebu „konsolidovať a objasniť kompetencie jednotlivých dikastérií Rímskej kúrie, aby sa zaručilo účinné, včasné a konzistentné riešenie prípadov zneužívania predložených Svätej stolici,“ a navrhuje zjednodušiť postupy – „v odôvodnených prípadoch“ – pre rezignáciu alebo odvolanie osôb na zodpovedných pozíciách. Zároveň je potrebný „ďalší rozvoj magistéria Cirkvi v oblasti starostlivosti,“ štúdium pravidiel pre odškodnenie, aby sa podporil dôsledný prístup k odškodneniu, a podpora akademických príležitostí a adekvátnych zdrojov pre začínajúcich pracovníkov v oblasti starostlivosti.
Analýza miestnych cirkví
V druhej časti výročnej správy sa pozornosť zameriava na miestne cirkvi, kde sa uvádza analýza viacerých cirkevných inštitúcií. Komisia v prvom rade uznáva dôležitosť sprevádzania vedúcich predstaviteľov miestnych cirkví v ich zodpovednosti za zavádzanie preventívnych a reakčných politík. Ďalej zabezpečuje „štandardizovanú výmenu údajov“ s miestnymi biskupmi a rehoľnými predstavenými, pričom vysvetľuje, že preskúmanie zásad a postupov v oblasti starostlivosti prebieha prostredníctvom procesu ad limina na osobitnú žiadosť biskupskej konferencie alebo jednej z regionálnych skupín komisie.
Podrobnejšie, Komisia na ochranu maloletých (Tutela Minorum) každoročne preveruje 15 až 20 miestnych cirkví s cieľom preveriť celú Cirkev v rámci piatich až šiestich výročných správ. Súčasťou každej správy je tiež analýza vybraných rehoľných inštitútov. Patria sem tieto biskupské konferencie: Mexiko, Papua Nová Guinea a Šalamúnove ostrovy, Belgicko, Kamerun. Konferencie, ktoré uskutočnili návštevy ad limina v sledovanom období, sú: Rwanda, Pobrežie Slonoviny, Srí Lanka, Kolumbia, Tanzánia, Demokratická republika Kongo, Zimbabwe, Zambia, Ghana, Konžská republika, Juhoafrická republika, Botswana, e-Swatini, Togo, Burundi. Uvedené rehoľné inštitúty sú Misijné sestry Consolata (ženy) a Kongregácia Ducha Svätého (muži).
Nedostatok zariadení a služieb
Komisia vo svojej analýze miestnych cirkví uvádza, že „kým niektoré cirkevné inštitúcie a úrady prejavujú jasné odhodlanie k ochrane, iné sú len na začiatku prevzatia inštitucionálnej zodpovednosti“ voči fenoménu zneužívania. V niektorých prípadoch komisia zaznamenáva „znepokojujúci nedostatok štruktúr na podávanie správ a sprievodné služby“ pre obete, ako to vyžaduje Motu proprio Vos estis lux mundi.
Nerovnováha v kontinentálnych regiónoch
Údaje, ktoré komisia zhromaždila v rámci kontinentálnych regiónov, vykazujú určitú nerovnováhu. Zatiaľ čo niektoré oblasti Ameriky, Európy a Oceánie využívajú „značné prostriedky na ochranu“, podstatná časť Strednej a Južnej Ameriky, Afriky a Ázie má „málo špecifických prostriedkov“. Pápežská komisia preto považuje za potrebné „zvýšiť solidaritu medzi biskupskými konferenciami jednotlivých regiónov“, „mobilizovať zdroje na dosiahnutie univerzálnych štandardov ochrany“, „zriadiť centrá na hlásenie a pomoc obetiam“ a „rozvíjať skutočnú kultúru ochrany“.
Rímska kúria
V tretej časti sa pozornosť sústredí na Rímsku kúriu, ktorá by ako „sieť sietí“ mohla predstavovať centrum zdieľania osvedčených postupov v oblasti ochrany pre ostatné miestne cirkvi. Správa uvádza, že „Cirkev pri plnení svojho poslania podporovať ľudské práva v širšej spoločnosti aktívne prichádza do kontaktu s rôznymi skupinami obyvateľstva, ktorým musí zaručiť primerané štandardy ochrany“.
Transparentnosť a zhromažďovanie informácií
Pápežský orgán si kladie za cieľ podporovať spoločnú víziu a zhromažďovať spoľahlivé informácie, aby napomáhal stále väčšej transparentnosti postupov a právnej praxe rímskej kúrie vo vzťahu k prípadom zneužívania. Správa poukazuje na to, že disciplinárna sekcia Dikastéria pre náuku viery verejne zdieľa len obmedzené štatistické údaje o svojej činnosti, a preto autori správy žiadajú o prístup k ďalším informáciám. Medzi ďalšie uvedené opatrenia patrí „informovanie o rôznych zodpovednostiach jednotlivých dikastérií v oblasti ochrany; podpora rozvoja spoločných štandardov v celej rímskej kúrii; šírenie postojov založených na informáciách o traumách a prístupoch zameraných na obete v rámci práce dikastérií“.
Zameranie na Charitu
Výročná správa tiež predstavuje výsledky „prípadových štúdií“ organizácií Charitas: Caritas Internationalis na univerzálnej úrovni; Caritas Oceania na regionálnej úrovni; Caritas Chile na národnej úrovni; Caritas Nairobi na diecéznej úrovni. Správa uznáva „veľkú komplexnosť“ poslania, ktoré Charita vykonáva, a pokrok, ktorý bol dosiahnutý v oblasti ochrany za posledné roky. Zároveň však existujú „veľké rozdiely v praxi ochrany medzi jednotlivými inštitúciami“, čo komisii spôsobuje znepokojenie.
Iniciatíva Memorare
Správa sa venuje aj iniciatíve Memorare, ktorá v posledných desiatich rokoch zhromažďovala prostriedky od biskupských konferencií a rehoľných spoločenstiev na podporu cirkví s menšími zdrojmi. Cieľom Memorare je vytvoriť v krajinách globálneho Juhu centrá na hlásenie a pomoc, tréningové zručnosti na miestnej úrovni a lokálnu sieť odborníkov na starostlivosť o obete.
Správa uvádza, že v roku 2023 komisia pre Memorare získala prvý ročný dar vo výške 500 000 EUR od Talianskej biskupskej konferencie (s celkovým záväzkom 1 500 000 EUR); 35 000 EUR od rehoľných spoločenstiev; prvý ročný dar vo výške 100 000 USD od Pápežskej nadácie (s celkovým trojročným záväzkom 300 000 USD). Iniciatíva tiež získala záväzok od Španielskej biskupskej konferencie podporovať projekty vybrané na základe odporúčaní komisie sumou 300 000 USD ročne (v celkovej výške 900 000 USD na tri roky).
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
Preložil: M. Lipiak