Vatikán 26. októbra (VaticanNews) Záverečný dokument synody je darom pre pápeža, Boží ľud a nemožno si ho nechať pre seba, zdôraznil v príhovore na záver rokovaní synody o synodalite. Dodal, že nemá v úmysle zverejniť „apoštolskú exhortáciu“, ktorú zvyčajne zverejňuje pápež na základe záverečných dokumentov synody. „Dokument už obsahuje veľmi konkrétne indície, ktoré môžu usmerniť misiu cirkví na rôznych kontinentoch,“ zdôraznil.
Záverečný pozdrav Svätého Otca (26. októbra 2024)
Drahí bratia a sestry,
záverečným dokumentom sme zhromaždili ovocie rokov, najmenej troch, počas ktorých sme počúvali Boží ľud, aby sme lepšie pochopili, ako byť „synodálnou Cirkvou“, je počúvať Ducha Svätého v tomto čase. Biblické odkazy, ktoré otvárajú každú kapitolu, usporadúvajú posolstvo tak, že ho prepájajú s gestami a slovami Zmŕtvychvstalého Pána ,ktorý nás vyzýva, aby sme boli svedkami jeho evanjelia, so životom pred slovami.
Dokument, na ktorom sme sa uzniesli, je trojnásobným darom:
1. Mne, rímskemu biskupovi (pri zvolávaní synody Božej cirkvi som si bol vedomý, že potrebujem vás, biskupov a svedkov synodálnej cesty: ďakujem vám!)
Aj pre mňa Rímskeho biskupa, často si to pripomínam, aj pre vás, je potrebné cvičiť sa v počúvaní, ba priam sa chce cvičiť v počúvaní, aby sme dokázali odpovedať na Božie slovo, ktoré sa nám každý deň opakuje: „Utvrdzujte svojich bratov a sestry... Paste moje ovce“.
Mojou úlohou, ako dobre viete, je strážiť a podporovať - ako nás učí svätý Bazil - harmóniu, ktorú Duch naďalej šíri v Božej cirkvi, vo vzťahoch medzi cirkvami, napriek všetkým bojom, napätiam a rozdeleniam, ktoré poznačujú jej cestu k plnému prejavu Božieho kráľovstva, ktoré nás vízia proroka Izaiáša pozýva predstaviť si ako hostinu pripravenú Bohom pre všetky národy. Všetci v nádeji, že nikto nebude chýbať. Všetci, všetci! Nikto sa nenachádza mimo, všetci. A kľúčové slovo je toto: „harmónia“. To, čo Duch robí, prvý silný prejav, ráno počas Turíc, je harmonizácia všetkých tých rozdielov, všetkých tých jazykov, všetkých tých vecí. V harmónii. A to je to, čo učí Druhý vatikánsky koncil, keď hovorí, že Cirkev je „akoby sviatosťou“: je znamením a nástrojom Božieho čakania, ktorý už prestrel stôl a čaká. Jeho milosť prostredníctvom svojho Ducha šepká slová lásky do srdca každého z nás. Je nám daná na to, aby sme zosilnili hlas tohto šepotu bez toho, aby sme mu bránili; aby sme otvárali dvere bez toho, aby sme stavali múry. Ako zle si počínajú ženy a muži Cirkvi, keď stavajú múry, ako je to zle! Všetci, všetci! Nesmieme sa správať ako „rozdávači milosti“, ktorí si privlastňujú poklad tým, že si zväzujú ruky milosrdnému Bohu. Pamätajte, že toto synodálne zhromaždenie sme začali prosbou o odpustenie, pocitom zahanbenia, uznaním, že všetci sme prijali milosrdenstvo.
Je jedna báseň od Madeleine Delbrêl, mystičky z periférie, ktorá nabáda: „predovšetkým nebuďte strnulí“ - strnulosť je hriech, je to hriech, ktorý tak často vstupuje do života klerikov, zasvätených mužov a žien - prečítam vám niekoľko jej veršov, od Madeleine Delbrêl, ktoré sú modlitbou, hovorí toto:
Pretože si myslím, že máš možno dosť
ľudí, ktorí vždy hovoria o tom, že vám slúžia s nadhľadom vodcu,
o tom, že ťa poznajú s nadhľadom profesora,
o tom, že sa k tebe približujú so športovými pravidlami,
o tom, že ťa milujú, ako sa miluje v zostarnutom manželstve
...
Daj nám žiť náš život
nie ako šachovú partiu, kde je všetko vypočítané, nie ako
hru, kde je všetko ťažké,
nie ako vetu, ktorá nám láme hlavu,
ale daj aby sme žili svoj život ako hostinu, nekonečnú slávnosť, kde sa obnovuje stretnutie s tebou,
ako ples,
ako tanec,
v náručí tvojej milosti,
v hudbe, ktorá napĺňa vesmír láskou.
Tieto verše by sa mohli pre nás stať hudobným pozadím, ktorým privítame Záverečný dokument. A teraz, vo svetle toho, čo vzišlo zo synodálnej cesty, je a bude potrebné prijať rozhodnutia.
V tomto čase vojen musíme byť svedkami pokoja aj tým, že sa naučíme dávať skutočnú podobu svornosti rozdielov.
Z tohto dôvodu nemám v úmysle zverejniť „apoštolskú exhortáciu“, stačí to, čo sme schválili. V dokumente sú už veľmi konkrétne náznaky, ktoré môžu byť vodítkom pre misiu cirkví, na rôznych kontinentoch, v rôznych kontextoch: preto ho dávam k dispozícii všetkým, preto som povedal, že by mal byť zverejnený. Chcem týmto spôsobom uznať hodnotu ukončenej synodálnej cesty, ktorú prostredníctvom tohto dokumentu odovzdávam svätému veriacemu Božiemu ľudu.
V niektorých aspektoch života Cirkvi uvedených v Dokumente, ako aj v témach zverených desiatim „študijným skupinám“, ktoré musia slobodne pracovať, aby mi mohli ponúknuť návrhy, je potrebný čas, aby sa dospelo k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú celej Cirkvi. Ja teda budem naďalej načúvať biskupom a cirkvám, ktoré sú im zverené.
Toto nie je klasický spôsob odkladania rozhodnutí na neurčito. Je to to, čo zodpovedá synodálnemu štýlu, ktorým sa musí vykonávať aj petrovská služba: počúvať, zvolať, rozlišovať, rozhodovať a hodnotiť. A v týchto krokoch sú potrebné prestávky, ticho, modlitba. Je to štýl, ktorý sa učíme spoločne, postupne. Duch Svätý nás volá a podporuje v tomto učení, ktoré musíme chápať ako proces obrátenia.
Generálny sekretariát synody a všetky dikastériá kúrie mi v tejto úlohe pomôžu.
2. Dokument je darom pre celý veriaci Boží ľud v rozmanitosti jeho prejavov. Je zrejmé, že nie každý ho bude čítať: budete to predovšetkým vy, kto spolu s mnohými ďalšími sprístupní v miestnych cirkvách to, čo obsahuje. Text by bez svedectva vašej skúsenosti stratil veľkú časť svojej hodnoty.
3. Drahí bratia a sestry, to, čo sme zažili, je dar, ktorý si nemôžeme nechať pre seba. Podnet, ktorý vychádza z tejto skúsenosti, ktorej odrazom je tento dokument, nám dáva odvahu svedčiť o tom, že je možné kráčať spolu v rozmanitosti bez toho, aby sme sa navzájom odsudzovali.
Pochádzame zo všetkých častí sveta, poznačených násilím, chudobou, ľahostajnosťou. Spoločne, s nádejou, ktorá nesklame, zjednotení v Božej láske šíriacej sa v našich srdciach, môžeme nielen snívať o mieri, ale sa aj angažovať zo všetkých síl, aby sa, možno bez toho, aby sme toľko hovorili o synodalite, dosiahol mier prostredníctvom procesov počúvania, dialógu a zmierenia. Synodálna cirkev pre misiu teraz potrebuje spoločné slová, ktoré budú sprevádzané skutkami. A toto je cesta.
Toto všetko je darom Ducha Svätého: on je ten, kto vytvára harmóniu. Svätý Bazil má o tom veľmi krásnu teológiu, ak si môžete prečítať Bazilov traktát o Duchu Svätom. On je harmónia. Bratia a sestry, nech harmónia pokračuje aj vtedy, keď opúšťame túto miestnosť, a nech nám dych Zmŕtvychvstalého pomáha deliť sa o dary, ktoré sme dostali.
A pamätajte - sú to stále slová Madeleine Delbrêl - že „sú miesta, kde vanie Duch, ale je Duch, ktorý vanie na všetkých miestach“.
Chcel by som vám všetkým poďakovať a poďakujme si navzájom. Ďakujem kardinálovi Grechovi, sekretárovi, kardinálovi Hollerichovi za prácu, ktorú vykonali, dvom sekretárkam, Nathalie a San Martín, ktoré si dobre počínali, a dvom „vrtošivým“ chlapcom [smiech], Batocchiovi a Costovi, ktorí nám veľmi pomohli! Vzdávam hold všetkým, ktorí pracovali v zákulisí, ktorí sú v pozadí a bez ktorých by sme to všetko nedokázali. Veľmi vám ďakujem, nech vás Pán požehná, modlíme sa za seba navzájom. Ďakujem vám!
Preklad Martin Jarábek