Vatikán 20. októbra (VaticanNews) Na Námestí sv. Petra v nedeľu 20. októbra pápež František počas svätej omše svätorečil 14 osobností. Svätý Otec vyslovil aj niekoľko apelov – nezabudol na krajiny trpiace vojnou, pripomenul dnešný Svetový deň misií a vyzval na ochranu domorodých kmeňov i iných krehkých skupín obyvateľstva.
Zdroj: VaticanNews
Na námestí dnes bolo prítomných približne 35 tisíc veriacich, vrátane najmenej 70 slovenských pútnikov.
„Služba je kresťanský štýl života“. „Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. Takto pokračujeme v Ježišovom diele vo svete“, povedal pápež v homílii a poukázal na „učeníkov evanjelia“, ktorí dnes boli svätorečení:
„Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti. (...) Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca. S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.“
PLNÉ ZNENIE homílie (podcast)
Ježiš sa Jakuba a Jána pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ (Mk 10, 36). A hneď nato ich naliehavo vyzýva: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ (Mk 10, 38). Ježiš kladie otázky, a práve takto nám pomáha rozlišovať, pretože otázky nám umožňujú objaviť to, čo je v nás, osvetľujú to, čo nosíme v srdci a o čom mnohokrát nevieme.
Nechajme sa osloviť Pánovým slovom. Predstavme si, že sa nás pýta, každého z nás: „Čo chceš, aby som ti urobil?“; a druhá otázka: „Môžeš piť kalich, ktorý ja sám pijem?“
Prostredníctvom týchto otázok Ježiš vyzdvihuje väzbu a očakávania, ktoré majú učeníci voči nemu, so svetlými a tmavými stránkami typickými pre každý vzťah. Jakub a Ján, sú vlastne prepojení s Ježišom, ale majú požiadavky. Vyjadrujú túžbu byť v jeho blízkosti, ale len preto, aby zaujali čestné miesto, aby zohrali dôležitú úlohu, aby „sedeli v jeho sláve po jeho pravici a po jeho ľavici“ (Mk 10, 37). Zjavne si myslia, že Ježiš je víťazný a slávny Mesiáš, a očakávajú, že sa s nimi podelí o svoju slávu. Vidia v Ježišovi Mesiáša, avšak predstavujú si ho podľa logiky moci.
Ježiš sa nezastavuje pri slovách učeníkov, ale ide do hĺbky, počúva a číta v srdciach každého z nich a aj každého z nás. A v dialógu sa prostredníctvom dvoch otázok snaží odhaliť túžbu, ktorá sa v týchto požiadavkách skrýva.
Najprv sa pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“; a táto otázka odhaľuje myšlienky ich srdca, vynáša na svetlo skryté očakávania a sny o sláve, ktoré učeníci tajne pestujú. Ježiš akoby sa pýtal: „Čím chceš, aby som pre teba bol?“, a tak odhaľuje to, po čom v skutočnosti túžia: po mocnom a víťaznom Mesiášovi, ktorý by im poskytol čestné miesto. A mnohokrát v Cirkvi prichádzajú tieto myšlienky: česť, moc...
Potom druhou otázkou Ježiš vyvracia tento obraz Mesiáša a pomáha im tak zmeniť pohľad, t. j. obrátiť sa: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“. Týmto spôsobom im zjavuje, že nie je Mesiášom, za akého ho považujú; je Bohom lásky, ktorý sa skláňa, aby sa dotkol tých, ktorí sú ponížení; ktorý sa stáva slabým, aby pozdvihol slabých; ktorý pracuje pre pokoj, a nie pre vojnu; ktorý prišiel, aby slúžil, a nie aby sa dal obsluhovať. Kalich, ktorý bude Pán piť, je obetou jeho života, je to jeho život, ktorý nám daroval z lásky, až na smrť, až na smrť na kríži.
A teda po jeho pravici a ľavici budú dvaja lotri, ktorí budú visieť ako on na kríži a nebudú sedieť na mocenských miestach; dvaja lotri pribití s Kristom v bolesti, a nie sediaci v sláve. Ukrižovaný kráľ, odsúdený spravodlivý sa stáva otrokom všetkých: toto je naozaj Boží Syn! (porov. Mk 15, 39). Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Zopakujme: Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Pripomenul nám to aj List Hebrejom: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami: veď bol podobne skúšaný vo všetkom ako my“ (Hebr 4, 15).
V tejto chvíli môže Ježiš pomôcť učeníkom obrátiť sa, zmeniť zmýšľanie: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc“ (Mk 10, 42). Ale nemá to tak byť u tých, ktorí nasledujú Boha, ktorý sa stal sluhom, aby svojou láskou dosiahol všetkých. Kto nasleduje Krista, ak chce byť veľký, má slúžiť, učiac sa od neho.
Bratia a sestry, Ježiš odhaľuje myšlienky, odhaľuje túžby a plány našich sŕdc, niekedy demaskuje naše očakávania o sláve, nadvláde, moci, márnivosti. Pomáha nám, aby sme už nezmýšľali podľa svetských kritérií, ale podľa štýlu Boha, ktorý sa stáva posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. Stáva sa posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. A tieto Ježišove otázky s jeho učením o službe sú pre nás často rovnako nepochopiteľné ako boli pre učeníkov. Ale tým, že ho nasledujeme, kráčajúc v jeho šľapajach a prijímajúc dar jeho lásky, ktorá premieňa náš spôsob myslenia, môžeme sa aj my naučiť Božiemu štýlu: službe. Nezabudnime na tri slová, ktoré ukazujú štýl Božej služby: blízkosť, súcit a nežnosť. Boh sa robí blízkym, aby slúžil; robí sa súcitným, aby slúžil; robí sa nežným, aby slúžil. Blízkosť, súcit a nežnosť...
Po tomto musíme túžiť: nie po moci, ale po službe. Služba je kresťanský štýl života. Nejde o zoznam vecí, ktoré treba urobiť, akoby sme po ich vykonaní mohli považovať svoju úlohu za splnenú; tí, ktorí slúžia s láskou, nepovedia: „a teraz je na rade niekto iný“. Takto zmýšľajú zamestnanci, nie svedkovia. Služba sa rodí z lásky a láska nepozná hranice, nekalkuluje, obetuje sa a darúva sa. Láska sa neobmedzuje na produkovanie, aby priniesla výsledky, nie je príležitostnou službou, ale je niečím, čo sa rodí zo srdca, zo srdca obnoveného láskou a v láske.
Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. A tak – my všetci, každý z nás – pokračujeme v Ježišovom diele vo svete.
V tomto svetle si môžeme pripomenúť učeníkov evanjelia, ktorí sú dnes svätorečení. Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti, ako brat Manuel Ruiz Lopez a jeho spoločníci. Sú to kňazi a zasvätené ženy zapálené nadšením, misionárskym nadšením, ako otec Jozef Allamano, sestra Marie Leonie Paradis a sestra Elena Guerra. Títo noví svätci žili Ježišovým štýlom: službou. Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca.
S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová
Noví svätci
Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, spolu s postulátormi predstavil pápežovi kandidátov svätorečenia:
Jozefa Allamana, talianskeho kňaza a zakladateľa misionárov a misionárok Consolaty; rehoľnú sestru Elenu Guerra z Talianska, zakladateľku Kongregácie sestier oblátok Ducha Svätého; rehoľnú sestru Marie-Léonie Paradis z Kanady, zakladateľku Malých sestier Svätej rodiny a jedenásť damaských mučeníkov, ktorí boli zabití v roku 1860 v Sýrii: františkánov Manuela Ruiza Lópeza a jeho sedem spoločníkov (väčšina boli Španieli a jeden Rakúšan) a Františka, Mootiho a Rafaela Massabkiho – maronitských veriacich laikov.
Na záver svätej omše sa pápež poďakoval všetkým, ktorí si prišli uctiť nových svätých. Pozdravil kardinálov, biskupov, kňazov, zasvätené osoby, a predovšetkým rehoľníkov z kongregácií nových svätých. Prítomný bol aj prezident Talianskej republiky i iné oficiálne delegácie z krajín nových svätcov. Pápež pozdravil aj skupinu ugandských pútnikov s viceprezidentom krajiny, ktorí prišli šesťdesiat rokov po kanonizácii ugandských mučeníkov.
Apely
Petrov nástupca zdôraznil dôležitosť ochrany domorodých kmeňov:
„Svedectvo svätého Jozefa Allamana nám pripomína aké nevyhnutné je venovať pozornosť tým najzraniteľnejším a najkrehkejším skupinám obyvateľstva. Mám na mysli osobitne ľud Yanomami v brazílskom amazonskom pralese, medzi ktorého príslušníkmi sa odohral zázrak spojený s dnešnou kanonizáciou. Apelujem na politické a občianske orgány, aby zabezpečili ochranu týchto národov a ich základných práv i ochranu proti všetkým formám vykorisťovania ich dôstojnosti a ich území.“
Svätý Otec zároveň pripomenul dnešný 98. svetový deň misií:
„Dnes slávime Svetový deň misií, ktorého téma – „Choďte a pozvite všetkých na hostinu“ (porov. Mt 22, 9) – nám pripomína, že misijné ohlasovanie má každému priniesť pozvanie na slávnostné stretnutie sa s Pánom, ktorý nás miluje a chce, aby sme mali účasť na jeho radosti ako ženícha. Ako nás učia noví svätí: „každý kresťan je povolaný podieľať sa na tomto univerzálnom poslaní prostredníctvom vlastného evanjeliového svedectva v každom prostredí“ (Posolstvo k XCVIII. svetovému misijnému dňu, 25. januára 2024). Podporujme našimi modlitbami a našou pomocou všetkých misionárov, ktorí často s veľkou obetou prinášajú svetlo ohlasovania evanjelia do každého kúta zeme.“
Pápež pripojil aj výzvu k modlitbe za vojnou zmietané časti sveta:
„Naďalej sa modlime za národy trpiace v dôsledku vojny – za sužovanú Palestínu, Izrael, Libanon, sužovanú Ukrajinu, Sudán, Mjanmarsko a všetky ostatné krajiny – a vzývajme pre všetkých dar pokoja. Nech nám Panna Mária pomáha byť ako ona a ako svätí odvážnymi a radostnými svedkami evanjelia.“
Zuzana Klimanová – VaticanNews