Bratislava 17. októbra (TK KBS) Posolstvo predsedu Sociálnej subkomisie teologickej komisie KBS Mons. Petra Rusnáka k Svetovému dňu za odstránenie chudoby.
Matka Tereza z Kalkaty 26. októbra 1985 na Valnom zhromaždení OSN povedala: „Som len chudobná mníška, ktorá sa modlí. Tým, že sa modlím, Ježiš mi vkladá do srdca svoju lásku a ja ju idem rozdávať všetkým chudobným, ktorých stretnem na svojej ceste. Aj vy sa modlite! Modlite sa a uvedomíte si, akých chudobných máte vedľa seba. Možno na tom istom poschodí vo vašom paneláku. Možno aj vo vašich domovoch sú tí, ktorí čakajú na vašu lásku. Modlite sa, a otvoria sa vám oči a vaše srdce sa naplní láskou.“
K takejto modlitbe a konaniu nás vyzýva aj pápež František vo svojom tohtoročnom posolstve na 8. svetový deň chudobných s mottom Modlitba chudobného stúpa k Bohu (porov. Sir 21, 6).
Chceme sa ním inšpirovať aj v dnešný deň, keď si pripomíname Svetový deň za odstránenie chudoby. 17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22. decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum sa viaže s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). Wresinski ako mladý kňaz prevzal prácu v tábore bezdomoveckých rodín. Počas svojho života vložil celú svoju energiu do toho, aby chudobným bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou a jedinečnou životnou skúsenosťou, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Prekonať biedu znamenalo preňho nasýtiť hlad po poznaní a po budúcnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a ľudia sú schopní ju prekonať.
Takéto presvedčenie si osvojili aj mnohí pomáhajúci z našich radov, ktorým týmto prejavujem úctu a posielam svoje požehnanie. Žijeme našu vlastnú charizmu v zmysle Sociálnej náuky Cirkvi a našej viery, ktorá zahŕňa aj praktické prejavy lásky k blížnym. Zároveň oceňujem aj snahu štátu a samosprávy a všetkých ľudí dobrej vôle riešiť sociálne problémy. Veríme, že naše prirodzené nastavenie stáť nablízku odkázaným na pomoc v zmysle subsidiarity v súzvuku so službou štátu a samosprávy pretvorí Slovensko na dobré miesto na život. Leží nám na srdci, aby odkázaní na pomoc dostali túto pomoc vo svojom prirodzenom prostredí, s rešpektovaním ich ľudských práv, dôstojnosti a integrity. Takto vnímame aj národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 – 2030 a veríme, že sledujú záujmy ľudí odkázaných na pomoc a ich blízke okolie:
– najmä nám leží na srdci to, aby sa rodiny, príbuzní a komunita mohli starať za účinnej pomoci samosprávy a štátu o svojich odkázaných na pomoc v domácom prostredí. Preto aj predpokladáme, že proces deinštitucionalizácie prinesie zmenu dôrazu a finančnej podpory sociálnych služieb z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Za dôležité považujeme, aby nikto nebol vylúčený a aby sa skĺbila formálna pomoc s podporou pomáhajúcich iniciatív a farských charít.
– kľúčový problém, ktorý veríme, že by sa mohol vyriešiť v tomto volebnom období, je zavedenie systému integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Kto je chorý, často potrebuje aj sociálnu podporu a naopak. Na Slovensku už máme úspešné príklady takýchto integrovaných centier a túžime, aby legislatíva a prax zohľadnila komplexné potreby odkázaných na pomoc.
Okrem národných priorít by sme chceli poukázať ešte na tieto potreby:
– podpora a rozvoj služieb krízovej intervencie ( terénnej sociálnej služby krízovej intervencie,
nízkoprahového denného centra, integračného centra, komunitného centra, nocľahárne, útulku, domova na polceste, nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu, zariadenia núdzového bývania), bude znamenať predchádzanie mnohým problémom a prepadu ľudí, odkázaných na pomoc do sociálnej siete
– systémové úsilie na predchádzanie prepadu do bezdomovectva je potrebné zamerať najmä na zvyšovanie dostupnosti sociálneho nájomného bývania pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, v prepojení s dostupným finančným a sociálnym poradenstvom.
– za veľký problém na Slovensku považujeme dostupné bývanie pre mladé rodiny.
Vzhľadom na aktuálnu demografickú situáciu a nedostatok sociálnych služieb nemôžeme sedieť so založenými rukami. Spojme našu službu v úsilí dobro.
Musíme ďakovať Pánovi za ľudí, ktorí sa dávajú k dispozícii, aby vypočuli tých najchudobnejších a pomohli im. Sú to kňazi, zasvätené osoby a laici, ktorí svojím svedectvom prepožičiavajú hlas Božej odpovedi na modlitby tých, ktorí sa k nemu obracajú. Ticho sa prelomí vždy vtedy, keď je brat v núdzi prijatý a objavený. (posolstvo pápeža Františka)