Vatikán 8. októbra (TK KBS) Na brífingu o práci Biskupskej synody v pondelok 7. októbra sa účastníci podelili o štýl modlitby a zdôraznili svoju blízkosť s ľuďmi na Blízkom východe. „Cirkev musí stavať mosty a sama musí byť mostom,“ povedal kardinál Gracias. Tento rok sa viac počúva, zdôraznila sestra Barronová z Únie generálnych predstavených ženských reholí, ktorá pre ženy v cirkvi vidí „mnoho možností a príležitostí na vedenie, ktoré treba preskúmať a zhodnotiť.“
Práca synody v pondelok
Práci synody v pondelok 7. októbra v Aule Pavla VI. s 351 účastníkmi „predchádzala modlitba a chvíľa pohnutej účasti na bolesti ľudí na Blízkom východe, ktorí trpia kvôli vojne, v deň, ktorý je dnes – 7. októbra – dramaticky symbolický,“ oznámil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie, na brífingu pre novinárov v Tlačovom stredisku Svätej stolice, ktorý viedla zástupkyňa riaditeľa Cristiane Murrayová.
Papež poslal „v tento smutný deň“ list katolíkom Blízkeho východu. A pri otvorení prác, ako informoval Ruffini, kardinál Grech pripomenul, že dnešný deň je z pápežovej vôle „dňom modlitby a pôstu“, a to v duchovnej nadväznosti na ruženec za mier, ktorý bol v nedeľu 6. októbra v Bazilike Santa Maria Maggiore. „Modlitba, pôst, ale aj dobročinnosť,“ pripomenul Ruffini a informoval, že v aule sa ujal slova kardinál almužník Konrad Krajewski, ktorý vyhlásil zbierku finančných prostriedkov určených najmä pre farnosť Gaza a pre farára Gabriela Romanelliho, „ktorému papež každý deň telefonuje, aby bol nablízku trpiacim“.
Štýl milosrdného Samaritána
Prefekt Dikasteria pre komunikáciu informoval, že kardinál Grech pripomenul účasť 9 z 21 nových kardinálov, ktorých menovanie oznámil pápež František v nedeľu 6. októbra, na zhromaždení. Sú nimi: Luis Gerardo Cabrera Herrera, Tarcisio Isao Kikuchi, Pablo Virgilio Siongco David, Ladislav Nemet, Jaime Spengler, Ignace Bessi Dogbo, Dominique Mathieu, Roberto Repole, Timothy Peter Joseph Radcliffe. Ruffini potom upriamil pozornosť na meditáciu benediktínky Ignazie Angeliniovej a na správu kardinála generálneho zpravodaja Jeana-Clauda Hollericha o module II Instrumentum laboris.
Konkrétne povedal: „Matka Ignazia nás vyzvala, aby sme prežívali cestu synodálnej cirkvi tým, že sa necháme inšpirovať stránkou evanjelia o milosrdnom Samaritánovi. Samaritán, ako povedala, sa stáva symbolom synodálnej cesty, prístupu, ktorý zahŕňa pokoru a súcit.“ A „to vedie cirkev k prijatiu radikálne nového poslania, vedeného milosrdenstvom a autentickými vzťahmi.“ Z toho vyplýva „silný dôraz na konverziu nielen jednotlivcov, ale aj vzťahov, aby sa prešlo k inému modelu synodálnej cirkvi.“
Rokovanie zhromaždenia
Kardinál Hollerich „prepojil úvahy o vzťahoch s témou mieru a načrtol štruktúru modulu II, ktorý predpokladá hlboké štúdium vzťahov ako zásadných pre synodálnu cirkev,“ uviedol Ruffini. Potom zvláštny sekretár synody Giacomo Costa podrobne vysvetlil pracovnú metódu, ktorú novinárom na brífingu predstavila Sheila Piresová, tajomníčka komisie pre informácie.
Doplnkové diskusie pokračovali aj v pondelok 7. októbra popoludní. Štvrtá generálna kongregácia je naplánovaná na utorok 8. októbra, oznámila Piresová: „Zhromaždenie má podľa článku 13 rokovacieho poriadku zvoliť členov komisie pre prípravu záverečného dokumentu. Potom budú predložené správy jazykových komisí“.
Podľa modelu prijatého už v prvom týždni sa bude hlasovať o programe rokovania, potom bude deň pokračovať voľnými prejavmi. Na záver Piresová uviedla, že na stredu popoludní sú naplánované prvé dve pastorálno-teologické fóra na témy: „Boží ľud, subjekt misie“ a „Úloha a autorita biskupa v synodálnej cirkvi“.
Synodálna cesta v Ázii
„Cirkvi musí stavať mosty a sama musí byť mostom, preto je potrebné venovať pozornosť rôznym kultúram a náboženstvám, pestovať dialóg a synodalitu,“ povedal indický kardinál Oswald Gracias, arcibiskup z Bombaj, člen riadnej rady sekretariátu synody a tiež Rady kardinálov, pracovnej skupiny, ktorú František zriadil na začiatku svojho pontifikátu, aby mu pomáhala pri riadení cirkvi.
Na brífingu zdôraznil, že pre pokrok v synodalite sa nemožno obísť bez interkulturality. Dodal, že po II. vatikánskom koncile sú prijatie a rešpektovanie druhého široko zavedenými pojmami. Kardinál uviedol príklad synodálnej cesty v Ázii, kde sa v roku 2022 konalo zhromaždenie zaoberajúce sa otázkami, o ktorých sa teraz hovorí na synode, a upozornil na potrebu obnovy pastorácie.
Kľúčovými bodmi sú spoločná práca a spoločná cesta. Pokiaľ ide o rešpekt voči kultúram, je pre kardinála Graciasa zásadný, pretože, aby bolo možné budovať Božie kráľovstvo v krajinách, kde existujú odlišné miestne kultúry – a nečiniť prozelytizmus –, je potrebné si ich vážiť, a nie vnucovať pojmy či koncepty, ktoré by neboli pochopené, preto je potrebné byť synodálny.
Hlbšie bratstvo
Na ázijskom kontinente prebiehali synodné stretnutia do roku 2023, potom sa zišli na dve stovky biskupov, ktorí diskutovali o rešpekte k náboženstvám, laických hnutiam a krstnom posvätení každého jednotlivca. Pokiaľ ide o vzťahy s inými náboženstvami, zmenila sa úroveň vzťahu k nim:
„Už im nehovoríme iné náboženstvá, ale susedné (blízke) náboženstvá,“ pokračoval kardinál a zdôraznil, že je potrebné spolupracovať. Ázijski biskupi tiež upozornili na význam digitálneho sveta a v synode vidia pokračovanie svojej práce. „Som si istý, že veci budú fungovať stále lepšie a lepšie,“ povedal bombajský arcibiskup, „že bude existovať viac bratstva a lásky k cirkvi“.
Jedna rodina
Mons. Gintaras Grušas, predseda Rady európskych biskupských konferencií, sa naopak pozastavil nad tým, ako synodné zhromaždenie prežívalo deň modlitieb a pôstu za mier vo svete, ktorý si prial pápež František.
Blízkosť k tým, ktorí prežívajú utrpenie a ťažkosti spôsobené vojnou, napríklad na Blízkom východe alebo na Ukrajine, dáva na synode zakúsiť, „že sme všetci jedna rodina“, vysvetlil, „jedna rodina modliaca sa za mier a jednotu“. „Vedenie dialógu je naším poslaním,“ poznamenal mons. Grušas, ktorý zdôraznil potrebu posilňovať väzby medzi cirkvami, najmä s tými, ktoré prežívajú ťažké časy.
Stále pozornejšie počúvanie
Na synode rastie vzájomné počúvanie, poznamenala sestra Mary Teresa Barronová, predsedníčka Medzinárodnej únie generálnych predstavených, podľa ktorej sa zlepšila schopnosť počúvať sa navzájom, čo umožňuje lepšie rozlišovať presvedčenia druhých. A počúvanie vedie aj k priblíženiu sa vylúčeným a marginalizovaným.
Medzinárodná únia generálnych predstavených v rámci synodálnej iniciatívy zriadila od septembra 2023 kanceláriu venovanú práve synodalite, v ktorej pracuje interkultúrny tím, ktorého cieľom je uprednostňovať počúvanie a vzťahy, aby bolo možné ich zlepšenie. Zámerom je predovšetkým pomáhať perifériám, zdôraznila rehoľníčka, a preto sa pracuje najmä na tom, ako možno pokračovať v synodálnej ceste v Sýrii, Libanone, Rusku, na Ukrajine, vo Vietname, Mjanmarsku a Indonézii.
Sr. Barronová dostala otázku, aký priestor môžu mať ženy v cirkvi dnes: „Existuje mnoho možností a príležitostí pre vedenie, ale je potrebné ich preskúmať, vyhodnotiť. Záleží tiež na praxi, pretože v niektorých krajinách môžu byť ženy v cirkvi vedúcimi a v iných nie,“ prehlásila, „ale nie pre kňazskú službu. A aj keď je pravda, že existujú ženy, ktoré cítia povolanie ku kňazstvu, týka sa to širších otázok, než ktoré sú predmetom tejto synody, ako je napríklad povolanie Duchom Svätým k službe.“
Ženy sú však v cirkvi v centre pozornosti, poznamenal kardinál Gracias a informoval, že na posledných troch poradách Rady kardinálov sa diskutovalo o úlohe žien v cirkvi z teologického a pastoračného hľadiska. A pokiaľ ide o tému služieb, chariziem a povolaní, monsignor Grušas upozornil, že úloha laikov a rodín môže byť na rôznych miestach napĺňaná rôzne, a preto je potrebné úlohu mužov a žien náležite oceniť.
Dialóg so študijnými skupinami
Následne boli položené otázky týkajúce sa študijnej skupiny pre menovanie biskupov a kardinál Gracias upresnil, že existujú dve skupiny zaoberajúce sa postavením biskupa, jedna sa zaoberá jeho rolou a druhá procesom menovania.
„Postava biskupa je pre cirkev zásadná a jeho menovanie by malo prebiehať tým najlepším spôsobom,“ povedal kardinál a informoval, že obidve skupiny začali v tejto oblasti, ktorá je pre cirkev tak zásadná a dôležitá, spolupracovať. So študijnými skupinami, upresnil Ruffini, môžu členovia synodálneho zhromaždenia v každom prípade komunikovať a tí, ktorí si to prajú, môžu prispievať. Ide o to, uzavrel bombajský arcibiskup, „počúvať ľudí, počúvať a pochopiť, ako zlepšiť cirkev ako celok“.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews – česká redakcia
Preložil: M. Lipiak