Vatikán 2. októbra (TK KBS) Vo Vatikáne sa v utorok 1. októbra kajúcou vigíliou skončili dvojdňové rekolekcie ako príprava na druhé zasadanie 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody.
Ticho je skutočné „synodálne umenie“, ktoré umožňuje oslobodiť sa od netrpezlivosti, aktivizmu a sťažovania sa, aby sme mohli načúvať Božiemu slovu, povedala počas rekolekcií benediktínka Mária Ignazia Angeliniová.
Pápež prosí o modlitby za Synodu biskupov
Svätý Otec v utorok v odkaze cez sociálne siete poprosil o modlitby za zasadnutie Biskupskej synody: „Pozývam vás, aby ste sa každý deň modlili so mnou a spolu so všetkými účastníkmi synodálneho zhromaždenia, ktoré sa začína zajtra. Môžeme tak urobiť aj prostredníctvom platformy Svetovej modlitebnej siete Click To Pray. Rátam s vami!“
Druhé zasadanie 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, ktoré sa bude konať v Ríme od 2. do 27. októbra, otvorí dnes pápež František počas svätej omše na Námestí sv. Petra. Slovensko zastupujú prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim a košický pomocný biskup Marek Forgáč.
Sr. Angelini: Synodálne umenie ticha, načúvanie Bohu
„Ak miluješ pravdu, buď milovníkom ticha.“ Tento citát od Izáka Sýrskeho uviedol dnes ráno meditáciu benediktínky Márie Ignazie pôsobiacej v kláštore Viboldone v Taliansku.
Prítomným v Novej synodálnej sále hovorila o mlčaní ako chvále Bohu. „Pri koreni každej modlitby, každého ,Božieho diela‘,“ povedala, „vibruje tichý Boží dych. Ide o to, aby sme ho vnímali“, pretože, ako povedal Ignác Antiochijský, ‚Pána poznávame v jeho mlčaní‘. Mlčanie predstavuje ‚konštitutívny rozmer ľudského slova‘.
Hodnota synodálnych prestávok
Ticho ako „najvyššia chvála, pri ktorej nemožno iné, než obdivovať Božie dielo“, pokračovala Sr. Angeliniová, je tiež tým, čo nás „stavia do pozície kajúceho slávenia a tiež nás nabáda, aby sme si vážili plnú váhu prestávok ticha zavedených v synodálnych dialógoch“.
„Skôrnatenie“ ľudského srdca
V každodennosti našich slov, pokračovala benediktínka, sa v skutočnosti skrýva „mnoho pokryteckých mlčaní“, ktoré neumožňujú srdcu človeka – „skôrnatenému od úzkostí a frustrácií“, avšak túžiacemu po „plnosti života“ – znovu objaviť dych a súlad s Božím mlčaním.
Načúvanie volaniu chudobných a stvoreniu
Ticho nás „desí“, pretože nás necháva ponorených vo „víre myšlienok“, v ktorom bojujú spomienky na minulosť, nuda prítomnosti a úzkosť z budúcnosti. Naopak, ticho, ktoré chváli Boha, „koreň každého konštruktívneho dialógu, každej synodálnej cesty“, je vzácnym princípom tých, ktorí „vedia ustúpiť zo scény a žiť istým druhom plodnej samoty otvorenej inakosti, načúvajúc Božiemu slovu, volaniu chudobných a stonaniu stvorenstva“. Ticho, ako pravý a autentický „rytmus synodálneho dialógu“, pokračovala Sr. Angeliniová, je v skutočnosti „bojom proti banalite, hľadaním pravdy a prijímaním tajomstva ukrytého v každom človeku“.
Obrátenie a cesta Cirkvi
Práve do tohto rozmeru zapadá práca synodálneho zhromaždenia, „zasadeného do epochálneho zlomu v dejinách a v Cirkvi“, povedala benediktínka. V „tichu obrátenia“ musí byť cesta zhromaždenia poznačená štýlom evanjelia, ktoré „kráčaním otvára cestu, prekonáva prekážky“.
Oslobodenie nášho pohľadu od aktivizmu a netrpezlivosti
Pán chce „oslobodiť náš pohľad od všetkej netrpezlivosti a podnikateľského aktivizmu, od pretvárky, od nevraživosti a sťažovania sa. Od „mnohých“ slov. Aby sme mohli hostiť vášeň túžby, ktorá ticho priťahuje človeka k naplneniu Otcovej vôle“.
Po zamyslení benediktínky pokračovali rekolekcie meditáciami dominikánskeho pátra Timothyho Radcliffa. Potom sa konali zdieľania podľa metódy „rozhovoru v Duchu“. Večer bola kajúca vigília za prítomnosti pápeža Františka.
Súčasťou slávenia kajúcej vigílie bolo načúvanie trom svedectvám ľudí, ktorí trpeli kvôli hriechu zneužívania, kvôli hriechom vojny a kvôli hriechom ľahostajnosti voči dráme rastúceho fenoménu migrácií.
Potom nasledovalo vyznanie niektorých hriechov s cieľom uznať, že sme medzi tými, ktorí sa svojím opomenutím alebo konaním stávajú príčinou utrpenia, zodpovednými za zlo, ktorým trpia nevinní a bezbranní. Osobitne vyznali hriech proti pokoju; hriech proti stvorenstvu, proti domorodým etnikám, proti migrantom; hriech zneužívania; hriech proti ženám, rodine, mladým ľuďom; hriech používania učenia na kameňovanie iných; hriech proti chudobe; hriech proti synodalite – nedostatok načúvania, spoločenstva a účasti všetkých. Na záver pápež v mene všetkých veriacich vyslovil prosbu o odpustenie adresovanú Bohu a sestrám i bratom celého ľudstva.
Zuzana Klimanová, Isabela Piro – VaticanNews