Vatikán 5. augusta (VaticanNews) Dnes 5. augusta, keď Cirkev slávi slávnosť Panny Márie Snežnej, skúmajme starobylú tradíciu, ktorá spája chrám Santa Maria Maggiore, prvú mariánsku baziliku v Ríme, s miestom narodenia Ježiša Krista vo Svätej zemi. Pri tejto príležitosti do tejto baziliky popoludní zavíta pápež František, aby sa zúčastnil na druhých vešperách.
Vznik rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore je spojený s veľkolepou udalosťou, a to snežením v Ríme uprostred leta. Panna Mária zjavila tento zázrak vo sne pápežovi Libériovi, 36. nástupcovi sv. Petra. Bolo to 5. augusta 359, keď sa rímsky kopec Esquilino sfarbil do biela. Sneženie uprostred leta vymedzilo obvod, na ktorom mala byť postavená bazilika zasvätená Panne Márii.
„Pôvodný chrám určite nebol takýto. Bola to oveľa skromnejšia bazilika s jednou chrámovou loďou,“ vysvetlil pre Vatikánske médiá Mons. Ivan Ricupero, majster liturgických slávení Baziliky Santa Maria Maggiore. Uviedol: „Zvyšok bol pridaný v priebehu storočí. Bazilika bola v skutočnosti prestavaná v roku 432 pápežom Sixtom III. Mozaiky na triumfálnom oblúku pripomínajú tento historický moment.“
S pápežom Sixtom III. nadobudla táto bazilika charakter „druhého Betlehema“. Bolo v nej vybudované Oratórium Narodenia Pána. Táto reprodukcia jaskyne, v ktorej sa narodil Ježiš, bola postavená z kameňov zo Svätej zeme. Okrem toho sa sem okolo polovice 7. storočia, presnejšie v roku 644, dostal vzácny dar, ktorý vtedajší jeruzalemský patriarcha svätý Sofronio odovzdal pápežovi Teodorovi I., rodákovi z Jeruzalema. Bola to relikvia Svätých Jasličiek alebo cunabulum.
V tých časoch početné perzské vpády zničili mnohé miesta, ktoré sa viažu k pamiatke Kristovho života. Sofronio, budúci svätec, mních a teológ, horlivý obhajca pravoslávnej viery, daroval pápežovi päť kúskov platanu z betlehemských jaslí spolu s plátnom, do ktorého bolo podľa tradície zabalené Ježišovo malé telo. Tieto relikvie sa dodnes uchovávajú v kryštálovom relikviári zdobenom striebornými basreliéfmi, ktoré začiatkom 19. storočia zhotovil taliansky architekt Giuseppe Valadier.
Relikviár sa nachádza v tzv. Confessio, ktoré pápež Pius IX. žiadal vyzdobiť viac ako 70 rôznymi druhmi mramoru. Na jeho počesť bola postavená obrovská socha kľačiaceho pápeža Pia IX. s pohľadom upretým na mozaiku v apside znázorňujúcu korunováciu Panny Márie. Nie je preto náhoda, že Bazilika Santa Maria Maggiore sa stala cieľom kresťanských pútnikov počas vianočných sviatkov, ako aj predmetom veľkej zbožnosti a štedrosti zo strany pápežov a panovníkov. „Odvtedy, sa v tejto bazilike slávi nočná vigília – svätá omša. Táto tradícia sa potom preniesla ďalej a stala sa liturgickou tradíciou Katolíckej cirkvi na celom svete,“ vysvetlil Mons. Ricupero.
Po stáročia v noci 24. decembra pápež predsedal svätej omši a až do pandémie Covid-19 sa relikviár niesol v procesii pozdĺž chrámových lodí, pričom sa spievalo „Glória“. „Minulý rok,“ objasnil Mons. Ricupero, „sme sa rozhodli, že ho opäť vystavíme mimo vitríny a umiestnime ho tak vysoko, aby mohol byť uctievaný počas vianočnej noci až do dňa Zjavenia Pána.“
Staré Oratórium Narodenia Panny Márie, ktoré sa pôvodne nachádzalo v pravej lodi baziliky, bolo premiestnené pod impozantný zlatý bronzový tabernákulum monumentálnej kaplnky Najsvätejšej sviatosti, ktorú dal postaviť pápež Sixtus V. Peretti z úcty k normám Tridentského koncilu.
Na ľavej stene kaplnky v pohrebnej svätyni, je vyobrazený renesančný pápež, obklopený freskami venovanými Kristovým predkom a príbehom o Panne Márií. Je zachytený, ako sa modlí s pohľadom upretým na stredoveký oltár Oratória Narodenia Pána, kde mal svätý Kajetán z Thiene počas vianočných nocí v roku 1517 a 1538 mystické videnie Dieťaťa Ježiša a svätý Ignác z Loyoly tu slávil svoju prvú omšu. Mons. Ricupero vysvetľuje, že „ Zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, ho chcel sláviť v Betleheme, ale kvôli viacerým udalostiam sa mu to nepodarilo. Potom sa rozhodol sláviť ju tu, v kostole svätej Márie Major, ktorý je považovaný za „Betlehem Ríma“.“
Údajne tu bola umiestnená najstaršia socha jasličiek v histórii. Zhotovil ju Arnolfo Di Cambio a objednal ju prvý františkánsky pápež Niccolò IV., necelých 70 rokov po živom vytvorení jasličiek svätého Františka v Grecciu. Z tohto jedinečného diela stredovekého výtvarného umenia, ktoré spomína aj Vasari, sa zachovalo najmenej päť pôvodných mramorových sôch: postavy svätého Jozefa, dvaja stojaci mágovia, jeden kľačiaci v modlitbe, hlavy vola a osla. K nim sa pridáva Panna Mária s dieťaťom sediaca na skale, ktorá má väčšie rozmery, asi jeden meter.
Podobne ako pastieri, ktorých anjel povolal k narodeniu Spasiteľa, aj mnohí pútnici navštívia vo Svätom roku 2025 baziliku, takzvaný „Betlehem Západu“. Pri prechádzaní obrovským liturgickým priestorom ich pohľad upútajú nespočetné mozaiky, obrazy a sochy nesmiernej hodnoty; vzácne relikvie plášťa Panny Márie, seno z pannikulu, plátna, ktoré zahaľovali telo Dieťaťa Ježiša. Napokon sa pútnici zastavujú pred obrazom Salus Populi Romani, starobylou rímskou ikonou, ktorú tradícia pripisuje svätému Lukášovi, patrónovi umelcov.
Ikona je pápežom veľmi blízka, poznamenal Mons. Ricupero, „a najmä pápežovi Františkovi, ktorý sem prichádza pred každou apoštolskou cestou a po nej. Táto pobožnosť je veľmi obľúbená medzi jezuitmi: málokto vie, že ctihodný jezuita Matteo Ricci, keď začal svoju misiu v Číne (v roku 1582), dostal od pápeža malú kópiu ikony Salus, ktorú si vzal so sebou.“ Ústredným bodom jubilejnej návštevy Baziliky Santa Maria Maggiore je zastávka na modlitbu pri úpätí hlavného oltára, pri relikviách svätých jasličiek, ktorých historická a bohoslužobná hodnota bola overená nedávnymi vedeckými štúdiami.
Peľ odobratý z vnútra kúskov platanu bol umiestnený do geografickej oblasti Betlehema v Ježišových časoch. Potvrdilo sa tak to, čo po stáročia dosvedčoval okrem iných aj svätý Hieroným, ktorého telesné pozostatky sa zachovali práve v Bazilike Santa Maria Maggiore.
„Vzorky,“ pripomenul majster liturgických slávení v bazilike, „boli odobraté v roku 2018.“ Pri tejto príležitosti pápež František, prijal rozhodnutie darovať fragment uctievanej drevenej relikvie Kustódii Svätej zeme.
Pápež otvorí Svätú bránu Baziliky Santa Maria Maggiore 1. januára 2025, na slávnosť Presvätej Bohorodičky.
„Už od roku 1390,“ skonštatoval na záver Mons. Ricupero, „existujú svedectvá o tom, že tu bola svätá brána, ktorou mohli veriaci prejsť a získať odpustky. Návšteva tejto baziliky spojenej s Narodením Pána je pre pútnikov a turistov príležitosťou priblížiť sa k veľkému tajomstvu Kristovho vtelenia.“
Paolo Ondarza – VaticanNews
Preklad Tímea Saboslajová