Haiti 2. augusta (TK KBS) Ozbrojené gangy na Haiti už niekoľko mesiacov rabujú, unášajú a terorizujú obyvateľov, ktorí denne zápasia o holé prežitie. Uprostred tejto biedy zostáva Cirkev svetlom nádeje, ako o tom svedčí páter Baudelaire Martial, kňaz z Kongregácie svätého Kríža, počas svojej návštevy v centrále nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
80 % hlavného mesta a hlavných ciest v krajine kontrolujú gangy. Aká je dnes bezpečnostná situácia v hlavnom meste?
Situácia v Port-au-Prince je dnes neprijateľná, neúnosná a nepredstaviteľná. Žijeme vo veľmi neistých podmienkach. Ľudia hladujú a chýbajú im lieky. Mnohých lekárov uniesli. Sú zatvorené školy a učitelia dostávajú mizerný plat. Cestovný ruch prakticky neexistuje, prímorské letovisko Labadee na severe krajiny nefunguje. Aj poľnohospodársky sektor čelí mnohým ťažkostiam. Napríklad ryžové polia v departemente Artibonite obsadili ťažko ozbrojené gangy. Celkovo je bezpečnostná situácia v krajine veľmi zložitá. Každou minútou sa prepadávame do väčšej a väčšej chudoby.
Myslíte si, že sa situácia môže zlepšiť po nedávnom príchode intervenčných síl podporovaných OSN pod kenským velením?
Áno, dúfame, že sa s pomocou kenských bezpečnostných síl dostaneme späť na správnu cestu. Strach mení strany, gangy začínajú vyjednávať a a už niekoľko dní je situácia citeľne pokojnejšia. Žiadame však viac než len zdanlivé upokojenie, žiadame oslobodenie Port-au-Prince a všetkých odľahlých kútov Haiti, aby sme mohli žiť ako kedysi. Nedávno štátne orgány opäť prevzali kontrolu nad veľkou centrálnou nemocnicou v Port-au-Prince, čo je prvý krok.
Haiti si nedávno pripomenulo tretie výročie atentátu na svojho prezidenta Jovenela Moïseho. Ako dnes vyzerá politická situácia? Podarí sa v najbližších mesiacoch zorganizovať voľby?
Momentálne je prioritou všetkých Haiťanov bezpečnosť, a to dokonca pred potrebou jesť! Až po dosiahnutí bezpečnosti príde čas na ústavnú reformu, po ktorej bude nasledovať začiatok volebného procesu a napokon slobodné, čestné a demokratické voľby. Podľa podpísanej dohody o vytvorení vlády má Dočasná prezidentská rada dva roky na ich zorganizovanie, ale bez bezpečnosti sa nedá urobiť nič.
V ostatných rokoch bolo unesených niekoľko rehoľníkov a rehoľníčok. Zameriavajú sa gangy obzvlášť na Cirkev
Mám dojem, že ide o organizovanú kampaň proti Cirkvi, pretože obeťami gangov je množstvo kňazov a rehoľných sestier. Len v mojej komunite uniesli kňaza a museli sme zaplatiť výkupné za jeho prepustenie. Toľko diecéz a komunít trpí lúpežnými prepadnutiami a útokmi… Vyvíjajú tlak na Cirkev, aby nás umlčali, ale naším prorockým poslaním je odsudzovať to, čo je zlé, čo je nesprávne. Vieme, že kvôli nášmu postaveniu riskujeme, ale berieme na seba tento náš kríž. Ako Cirkev musíme mať vieru a odvahu sprevádzať ľudí, trpiacich, a budeme v tom pokračovať, aj keď to znamená riskovať život.
Žijete v Port-au-Prince. Máte niekedy strach?
Keď vyjdete von, nemáte žiadnu istotu, či sa vrátite domov. Niekedy som musel ísť k zemi, aby ma nezasiahli guľky. Celý deň počujete zvuk automatických zbraní. Áno, máme strach, ale musíme tu byť pre našich ľudí a sprevádzať ich. Trpíme, ale sme povolaní prekročiť toto utrpenie a mať nádej.
Ako to vnímajú mladí ľudia?
Mladí žijú v neustálom strachu. Len vo Foyer de l’Espérance (Domov nádeje), sociálnom centre pre mladých ľudí, ktoré vediem, bolo zabité dvanásťročné dievča, ďalšie brutálne napadli. Viaceré školy sú zatvorené. Našťastie, vďaka skúsenostiam z pandémie Covid-19, sa niektorým školám darí vyučovať online. Školský rok sme ukončili najlepšie, ako sa dalo, a dúfame, že začiatok nového školského roka bude lepší.
Je pre veriacich v Port-au-Prince bezpečné chodiť na bohoslužby?
Mnohé farnosti sú zatvorené. Niektoré z nich, ako napríklad naša katedrála, sa nachádzajú v bojových zónach. Preto sa bohoslužby s biskupom konajú v iných kostoloch. V prístupných oblastiach sa veriaci schádzajú vo farnostiach, ktoré zostali otvorené. Znovu sme tiež zaviedli online pastoráciu. Viera zostáva živá. Napríklad na svätú omšu na Zelený štvrtok prišiel obrovský zástup ľudí, na vlastné riziko.
Kde čerpáte nádej uprostred každodenných problémov?
Ako pastieri sa snažíme zachovať si nádej napriek všetkému. Našťastie je tu Cirkev, ktorá je ľuďom oporou. Niektorí ľudia sú traumatizovaní, zažili vážne zranenia a znásilnenia, ale s odstupom času sa šok zmierňuje. Áno, máme strach, ale ako Cirkev nemáme právo vzdať sa, musíme sa vždy pozerať dopredu a byť nositeľmi nádeje.
Aká je vaša úloha ako kňaza?
Ako kňaz musím vydávať svedectvo. Táto kríza je tiež príležitosťou milovať a podporovať tých, ktorí sú v ťažkostiach, ktorí sú v núdzi. Pretože je našou povinnosťou sprevádzať ich a pomáhať im znovu získať nádej. Už 15 rokov som správcom CIFOR (Centre Inter-instituts de Formation Religieuse – Medziinštitucionálne centrum rehoľnej formácie). S pomocou ACN vzdelávame seminaristov, a to nielen v ich intelektuálnom, ale aj ľudskom a duchovnom rozmere.
Čo by ste chceli odkázať dobrodincom, ktorí podporujú Haiti?
V prvom rade by som sa chcel poďakovať dobrodincom ACN, pretože práve vďaka ich pomoci môže Cirkev na Haiti plniť svoju prorockú úlohu! Ďakujeme vám z celého srdca, pretože bez ACN by bola núdza na Haiti ešte väčšia, bez podpory ACN pre seminaristov by bola naša situácia ešte bezútešnejšia. Sme vám nekonečne vďační.
V roku 2023 nadácia ACN podporila Cirkev na Haiti sumou viac ako 800 000 eur prostredníctvom 55 projektov. Na pozadí všeobecnej krízy ACN financovala okrem iného vzdelávanie budúcich kňazov, podporovala rehoľné sestry príspevkami na živobytie a kňazov prostredníctvom omšových milodarov. ACN už mnoho rokov podporuje aj vzdelávacie programy CIFOR, ktoré ponúkajú mladým rehoľníkom vzdelávanie prispôsobené potrebám zasväteného života.
Zdroj: ACN/Amélie Berthelin, Dorota Luteránová