Bratislava 1. augusta (TK KBS) S nitrianskym pomocným biskupom Mons. Petrom Beňom sa rozprával portál nm.sk o pravosti, kvalite a hĺbke modlitby. Nie všetko, čo ľudia považujú za modlitbu, aj modlitbou je. Je omylom myslieť si, že je len súčasťou psychohygieny či splynutím s vesmírnou energiou. V skutočnej modlitbe sa odohráva niečo oveľa väčšie, pre ľudský rozum nepochopiteľné, čo človeka zvrchovane presahuje, hovorí. Prinášame úryvok z rozhovoru.
Prežívame Rok modlitby. O to viac by sme mali vedieť, čo vlastne modlitba je?
Modlitba je hlavným prostriedkom nášho spojenia a komunikácie s Bohom. Svätý Ján Damascénsky o nej hovoril ako o „povznesení mysle i srdca k Bohu“. Podobné vyjadrenie poznáme aj od svätej Terézie z Lisieux, pre ktorú je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v radosti.
Modlitba je teda niečo živé, „interaktívne“ medzi Bohom a človekom, čo sa odohráva v atmosfére viery, nádeje, lásky a dôvery; doslova „od srdca k srdcu“, ako to je aj v názve jednej modlitebnej knižky pre deti.
...
Nie všetko, čo ľudia považujú za modlitbu, aj modlitbou je. Čo musí obsahovať správna modlitba?
Nutne musí obsahovať dva prvky: hovorenie a počúvanie.
V týchto súvislostiach podotýkam, že v modlitbe i vo vzťahu sa dá hovoriť aj bez slov, keď vrcholom lásky je tiché zjednotenie. Žiaľ, častým nedostatkom našich modlitieb je práve absencia počúvania. Vieme prosiť, odprosovať, ďakovať aj chváliť, sťažovať sa i plakať, no nevieme sa často v hluku sveta započúvať do Božieho hlasu.
Preto v modlitbe treba pracovať nielen s naším slovom, ale predovšetkým s Božím – tým živým, ktorým je Ježiš Kristus prítomný vo sviatostiach, najmä v Eucharistii. Ale aj s tým písaným, ktorým je Sväté Písmo.
V dialógu s Bohom by človek mal viac počúvať, než hovoriť.
Možno vstúpiť do dialógu s Bohom aj iným spôsobom?
Boh nás oslovuje aj cez ľudí a udalosti nášho života, cez hlas nášho svedomia i prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého. Toto všetko sú Božie pozvania vstúpiť s ním do dialógu lásky. A v tomto dialógu by človek mal viac počúvať, než hovoriť; pretože Boh je vždy ten prvý, kto vychádza s iniciatívou. On je ten, kto oslovuje človeka. On je ten, kto sa mu dáva poznať. On je ten, kto sa dotýka ľudského srdca. On je ten, kto miluje ako prvý. Človek je ten, kto sa necháva milovať a na Božiu lásku odpovedá tou svojou.
Modlitbou teda možno nazvať všetko, čo má rozmer tejto osobnej a vzájomnej komunikácie medzi srdcom Boha a srdcom človeka.
Zdroj: nm.sk (publikované so súhlasom redakcie)
Celý rozhovor je TU.