Bratislava 1. augusta (TK KBS) V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa dnes začína Uspenský pôst.
V prvotnej Cirkvi sa kresťania na veľké sviatky vždy pripravovali pôstom a modlitbou. Z tejto náboženskej praxe sa postupne vyvinuli kratšie alebo dlhšie pôsty. Medzi najvýznamnejšie patrí Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred svetlým sviatkom Pánovej Paschy. Pred sviatkom Pánovho narodenia sa zaviedol pôst Filipovka. Z osobitného kultu k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovi vznikol ďalší pôst – Petrovka. Nakoniec bol zavedený najmladší zo štyroch pôstnych období v roku, a to Uspenský pôst (tzv. Spasivka). Týmto pôstom sa pripravujeme na najbližší sviatok presvätej Bohorodičky – jej Zosnutie (Uspenije).
Prvé zmienky o Uspenskom pôste máme z 9. storočia. Podobne ako Petrovka a Filipovka, aj tento pôst sa zaužíval nie cestou cirkevného príkazu „zhora“, ale z praxe a zvyku. Z tohto dôvodu sa v Grécku veľa diskutovalo o existencii tohto pôstu, ako aj o predpisoch a dĺžke trvania tohto pôstu. Zmienku o Mariánskom pôste nachádzame v liste pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá Rímska Cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: 40 dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky, a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“ Uspenský pôst bol voľakedy prísnejší ako Petrovka a Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a piatok počas tohto pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, t. j. chlieb, voda a sušené ovocie, a v utorok a vo štvrtok bolo dovolené jesť varený pokrm, ale bez oleja. V sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána aj ryba.
Uspenský pôst má v našej Cirkvi každoročne rovnaké trvanie, a to od 1. do 14. augusta; končí teda deň pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (podľa Gregoriánskeho kalendára).
Podľa Катрій Ю.: Пізнай свій обряд. – Видавництво Отців Василіян, 2004 spracoval Stanislav Gábor.