Slávime sviatok sv. Márie Magdalény, ženy, ktorá oznámila zmŕtvychvstanie

TK KBS, zs, ek; ml | 22. 07. 2024 07:25



Foto: Wikipedia

Bratislava 22. júla (TK KBS) V pondelok 22. júla Katolícka cirkev oslavuje svätú Máriu Magdalénu. Od roku 2016 má tento deň štatút sviatku, predtým to bola spomienka. Zmena nastala na žiadosť pápeža Františka, ktorý chcel týmto spôsobom vyzdvihnúť nielen úlohu tejto svätej ženy, ktorá ako prvá oznámila svetu správu o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, ale aj všetkých žien v Cirkvi.





Sväté písmo jej nevenuje veľa pozornosti. Prvýkrát ju menom spomína svätý Lukáš v 8. kapitole svojho Evanjelia, keď píše o niekoľkých ženách, ktoré Ježiš oslobodil „od zlých duchov a od neduhov,“ pričom „Máriu, zvanú Magdaléna, opustilo sedem zlých duchov.“ (porov. Lk 8, 2). Potom ho spolu s ostatnými ženami a apoštolmi nasledovala, keď „putoval [po] mestách a dedinách, učil a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve.“ Ďalšie dve zmienky o budúcom "apoštolovi apoštolov" sa nachádzajú v evanjeliách svätého Marka a svätého Jána. Prvý z nich o nej píše na začiatku poslednej, 16. kapitoly svojho diela, v ktorej píše o prázdnom hrobe, ktorý práve našla "Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova, a Salome". Práve im povedal mladý muž, oblečený v bielom rúchu: "Hľadáte Ježiša Nazaretského, ukrižovaného; vstal, nie je tu. (...) Ale choďte, povedzte jeho učeníkom a Petrovi: Ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal" (Mk 16, 1-9). A napokon v 20. kapitole Jánovho evanjelia čítame, že "v prvý deň po sobote, keď bola ešte tma, Mária Magdaléna išla k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odsunutý. Rozbehla sa teda, prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a povedala im: "Pána vzali z hrobu a my nevieme, kde ho položili."" (Jn 20, 1-2). Neskôr sa evanjelista ešte niekoľkokrát zmieňuje o tejto žene a o jej stretnutí so Zmŕtvychvstalým, ktorý jej povedal, že teraz odchádza k "môjmu Otcovi a vášmu Otcovi a môjmu Bohu a vášmu Bohu", po čom ona išla k učeníkom a povedala im: "Videla som Pána a toto mi povedal" (Jn 20, 17-18).



Ani skôr, ani neskôr nemáme v Novom zákone viac miest, ktoré by hovorili o svätej Márii Magdaléne, ale keďže to, čo tam už je, nám ju ukazuje ako výnimočnú postavu, tak už v staroveku boli snahy tieto údaje doplniť. Predovšetkým ju teda začali stotožňovať s otvorenou hriešnicou, o ktorej sa zmieňuje evanjelium svätého Lukáša (7, 36-50), a s Máriou, Lazárovou sestrou, ktorá sa objavuje v opise scény u svätého Jána, keď umyla nohy Pána Ježiša, hosťa farizeja, vonnými mastami (11, 2). Prvým známym starokresťanským spisovateľom, ktorý v týchto dvoch ženách videl svätú Máriu z Magdaly, bol pápež Gregor I. Veľký (zomrel roku 604). Dnes prevláda názor, že ide o tri rôzne ženy s rovnakým menom Mária, čo však nepodkopalo veľmi rozšírenú verziu stotožňujúcu našu sväticu s nimi, hoci pokoncilovou reformou kalendára v roku 1969 sa Mária Magdaléna aspoň oddelila od Márie, sestry Lazárovej.





Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil – ako prvej z ľudí – sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije. Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napr. s Máriou s Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán. Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu. Zobrazuje sa v kajúcom alebo kniežacom rúchu s prikrytou hlavou.





Antonella Luminiová vo svojom komentári k tomuto sviatku v L'Osservatore Romano uviedla zaujímavý postreh: "Ak Mária, Ježišova matka, stelesňuje čistotu počiatku, potom Mária Magdaléna stelesňuje úsilie o premenu, ktoré na seba berie ľudská prirodzenosť, keď sa jej dotkne Božia láska." To zdôrazňuje aj ikonografia, ktorá ju zobrazuje ako kajúcnicu, ktorá sa po prijatí milosrdenstva stáva vzorom milosrdenstva, berúc na seba bremeno ľudskosti. A bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult kardinál Robert Sarah aj na stránkach Vatikánskeho denníka poznamenal, že táto svätica dáva príklad hľadania Pána, a keď ho nájde, oslavuje ho, keďže bola prvou, ktorá ho oslavovala po zmŕtvychvstaní. Svetová únia katolíckych ženských organizácií a Medzinárodné fórum Katolíckej akcie navrhli, aby sa Cirkev pri svätej omši 22. júla osobitne modlila za "ženy, ktoré uverili, milovali a ohlasovali nášho jediného Pána, ktoré už počuli jeho meno vyslovené Ježišom a ktoré už žijú v pokoji".




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024