Bratislava 25. júna (TK KBS) Katolícka cirkev bude mať v sobotu slávnosť apoštolov sv. Petra a Pavla. Úcta k svätým vychádza nielen z obdivu ich čnostného a hrdinského života, ale aj z presvedčenia založeného na biblických textoch (Lk 16, 24), že svätci sú vyvolení Boží obľúbenci v nebesiach. Môžu vyprosiť milosti a pomoc žijúcim na zemi. Výrečné svedectvo úcty k mučeníkom a ich relikviám možno nájsť už v opise mučeníckej smrti biskupa Polykarpa zo Smyrny Martyrium Polykarpi, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 155 za prenasledovania cisára Marka Aurélia.
V treťom storočí sa osobitnej smrti tešili hroby mučeníkov v katakombách, kde sa zhromažďovali veriaci na slávenie Eucharistie. Hromadné vzývanie svätých (ktoré možno pokladať za prvotnú formu dnešných litánií k svätým) sa na Východe konalo už za života sv. Bazila Veľkého (330 – 339). Neskoršie sa k svätcom popri mučeníkoch začali pridávať aj vyznávači (prvý svätec, ktorý nebol mučeník, je sv. Martin z Tours), pustovníci – ako sv. Anton Egyptský, učitelia Cirkvi ako sv. Augustín, ktorý bol uctievaný ako svätec v Kartágu. O ich úcte svedčia kostoly zasvätené ich pamiatke, vzývanie ich pomoci pri rozličných potrebách a prejavy vďaky za vypočutie prosieb.
V roku 590 pápež Gregor I. Veľký nariadil odriekanie litánií k svätým pri ďakovnej procesii z príležitosti skončenia morovej epidémie. Prvým pokusom o systematické zachytenie životopisných údajov o uznaných a verejne uctievaných svätcoch Katolíckej cirkvi bolo Martyrologium Romanum, ktorého prvé vydanie zostavil C. Baronius v roku 1584. Odvtedy bolo dielo niekoľkokrát prepracované a doplnené, takže v roku 1960 obsahovalo asi 6 000 krátkych životopisov mužov a žien, (vydanie z roku 2001 ich uvádza už 6 538, posledné z roku 2004 ich už má oveľa viac, nakoľko poslední pápeži vykonali beatifikácie a kanonizácie viacerých mužov a žien, tzv. hromadné, z rôznych krajín, najmä Španielska, Mexika, viacerých afrických a ázijských krajin, kde v minulom storočí boli hromadne pre vieru vraždení, teda boli umučeni), a ktorých Katolícka cirkev verejne vyhlásila za blahoslavených alebo svätých a ktorých si veriaci uctievali alebo uctievajú v rozličnom čase na rozličných miestach.
Medzi najstaršie formy úcty svätých patrí kult apoštolov. Pomerne najobšírnejšie historické údaje (v evanjeliách, v Skutkoch apoštolov a v spisoch cirkevných Otcov a apologétov) sa zachovali o živote a činnosti sv. Petra a Pavla. Obaja títo apoštoli boli umučení v Ríme za cisára Nera v roku 67 (alebo v roku 64). Peter bol ukrižovaný dole hlavou na Vatikánskom vŕšku, Pavol – ako rímsky občan – bol sťatý pri Ostijskej bráne. Ich pozostatky sa hneď stali predmetom osobitnej úcty. V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. storočí slávnostne preniesli do baziliky, ktorú dal na mieste Petrovho umučenia postaviť cisár Konštantín. O úcte týchto apoštolov svedčí aj fakt, že v liturgickom kalendári platnom do roku 1969 bolo 8 sviatkov zasvätených ich pamiatke. V súčasnosti z nich zostali iba 25. január – sviatok Obrátenia sv. Pavla apoštola, 22. február – Katedra sv. Petra apoštola a 29. jún – sviatok apoštolov sv. Petra a Pavla.
Všeobecne sa dá predpokladať, že od polovice 4. storočia bol kult apoštolov už značne rozšírený na Východe i na Západe. Vyplýva to z martyrológia, ktoré nemecký historik Mommsen nazval Chronographer von A. D. 354 (neznámy kronikár zo 4. storočia) a v ktorom sú záznamy o svätení chrámov, stavaných tesne nad telesnými pozostatkami apoštolov a iných mučeníkov.
Svätý Peter – pôvodným menom Šimon – sa narodil v Palestíne, v mestečku Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. V dospelom veku býval v meste Kafarnaume. Bol bratom apoštola Andreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, teda Skala, na ktorej založil svoju Cirkev, a Petrovi dal „kľúče od nebeského kráľovstva“. Peter najprv hlásal evanjelium v Palestíne, potom v Antiochii, v Korinte a napokon v Ríme, kde bol aj ukrižovaný dolu hlavou roku 67 alebo už roku 64.
Svätý Pavol sa narodil okolo roku 10 v Tarze, ktorý bol dôležitým kultúrnym a obchodným strediskom v Malej Ázii. Pôvodne sa menoval Šavol. Študoval v Jeruzaleme a stal sa tu veľkým prenasledovateľom kresťanov. Na ceste do Damasku okolo roku 33 – 35 sa mu zjavil Ježiš Kristus. Pavol sa stal kresťanom a veľkým misionárom medzi pohanmi. Pôsobil na Cypre, v Malej Ázii, v Macedónii, v Grécku aj v Ríme. Pavol bol sťatý v Ríme roku 67 za cisára Nerona. Pochovaný je v bazilike sv. Pavla v Ríme postavenej v 4. storočí.
Zdroje:
Vnuk, F.: Príručný slovník kresťanstva. Smaragd. Bratislava. 2003
Liptovská. M: Celý rok so svätými I. diel. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Rím. 1998