Pred dvadsiatimi rokmi vyvrcholili v Mariazelli Stredoeurópske katolícke dni

TK KBS, tk, ml; pz | 24. 05. 2024 08:36



Bazilika v Mariazelli

Foto: Peter Zimen

Bratislava 24. mája (TK KBS) Pred dvadsiatimi rokmi vyvrcholili v Mariazelli Stredoeurópske katolícke dni (21. – 23. mája 2004).



V línii hesla „viac o sebe vedieť, viac sa za seba modliť, viac navzájom spolupracovať“, prebiehal v ôsmich stredoeurópskych krajinách (Poľsko, Česká Republika, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina) rozsiahly celoročný program modlitieb, pútí, vedeckých sympózií, družobných programov a projektov mediálnej spolupráce, uvádza archívny text TK KBS, ktorý prinášame.



V piatok 21. mája 2004 doputovalo do Mariazellu približne 6000 mladých, medzi nimi takmer tisíc zo Slovenska, niektorí dokonca pešo či na bicykloch. V spoločnom programe v bazilike sa za účasti viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schonborna a viac ako stovky kardinálov a biskupov konal najskôr dvojhodinový spoločný program pozostávajúci z modlitieb, spevov, svedectiev, tanečných kreácii, v ktorých bolo predstavenie slovenskej tanečnej skupiny ATak. Potom mali až do pol siedmej ráno v bazilike program mladí jednotlivých národov.



V sobotu 22. mája ráno o siedmej sa z baziliky pohla procesia so zázračnou milostivou soškou Panny Márie na miesto slávnosti v priestoroch letiska, kam sa schádzalo asi 100 000 pútnikov, medzi ktorými bolo takmer 20 000 zo Slovenska. Heslo celého projektu znelo „Ježiš Kristus, nádej Európy“. Púť národov, ktorou celoročný program vyvrcholil sa niesla v duchu Máriiných slov: „Urobte všetko, čo vám môj Syn povie“. Na podujatí boli zo Slovenska prítomní vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. František Tondra, kardinál Ján Chryzostom Korec a takmer všetci diecézni a pomocní biskupi, ako aj kardinál Jozef Tomko z Ríma. Pricestovali aj prezidenti Slovenska, Rakúska, Maďarska a Bosny a Hercegoviny. V slovenskej delegácii bol prítomný aj bývalý eurokomisár Ján Fígeľ. Ten pre Katolícke noviny uviedol, že “je dôležité, aby kresťania boli protagonistami Európy, stojacej na hodnotách a konkrétne prispievali k jej formovaniu i formovaniu svedomia. Prítomní boli aj predseda Európskej komisie Romano Prodi i najvyšší ústavní činitelia Rakúska a predstavitelia ďalších cirkví.



Pápežským legátom bol kardinál, štátny sekretár Angelo Sodano, ktorý predsedal slávnostnej svätej omši, spolu s ním koncelebrovali kardináli, biskupi a kňazi z okolitých krajín. V úvode prítomných privítal diecézny biskup diecézy Graz–Seckau Egon Kapellari, na území ktorej leží Mariazell. Na slávnostnej omši za účasti vyše 120 kardinálov a biskupov a okolo 1000 koncelebrujúcich kňazov osobný legát Svätého Otca, štátny sekretár Svätej Stolice kardinál Angelo Sodano, prítomných pozdravil slovami: „Veľmi srdečne pozdravujem pútnikov, ktorí sa zjednocujú na veľkej Púti národov v Mariazelli k modlitbe za Európu. Národy, ktoré sa tu zhromaždili, sú hlboko spojené v Kristovej viere. Tento pozdrav adresujem všetkým v mene Svätého Otca a som vďačný za to, že sa môžem v mene Svätého Otca zúčastniť na tejto slávnosti.“ Potom odovzdal osobné posolstvo Svätého Otca a na veľkoplošnej obrazovke za oltárom premietli príhovor pápeža prednesený na stredajšej audiencii vo Vatikáne ako aj veriacim, ktorí boli s Mariazellom spojení prostredníctvom rozhlasových prijímačov a televíznych obrazoviek – telemostu. Vtedajší pápež Ján Pavol II. v ňom popri pozdravoch ocenil obety a modlitby pútnikov, ktoré prednášajú „za tak vážnu vec, ako je budúcnosť obyvateľov európskeho kontinentu“ a povedal: „Srdečne pozdravujem pútnikov, ktorí sa zhromaždili vo veľkom počte v Mariazelli pri príležitosti Stredoeurópskych katolíckych dní. Som duchom s vami. Zvláštny pozdrav adresujem všetkým predstaviteľom štátov, biskupom a kňazom a všetkým, čo sa zúčastňujú na tejto slávnostnej liturgii v Mariazelli. Spolu s vami sa modlím za požehnanú dobu, v ktorej všetci ľudia budú nažívať v pokoji a blahobyte. Hodnoty, ktoré nám dáva kresťanská viera, sú toho najlepším základom. Budúcnosť ľudstva na tomto kontinente závisí práve od modlitby.“



Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov zaznelo v maďarčine, druhé čítanie z Prvého listu sv. Petra prečítali v chorvátčine. Evanjelium bolo prednesené v nemeckom a staroslovienskom jazyku. Slávnostnú homíliu predniesol viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, ktorý na úvod pozdravil účastníkov z 8 zúčastnených krajín v ich rodných jazykoch. Všetkých kresťanov vyzval, aby prosili o tri nádeje pre Európu: prvou je sila zhora, ktorá nám pomôže prekonávať všetky hranice, druhou je jednota v rôznosti, ktorá nerozdeľuje, ale obohacuje a treťou Máriine slová v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie“. Christoph Schönborn pripomenul potom históriu Európy, keď bola násilne rozdelená na dva tábory až po dnešok, keď môžeme hovoriť o znovuzjednotení európskeho kontinentu a zdôraznil:



„Mnohí z vás sestry a bratia, ktorí nežijete v slobode a zúčastňujete tejto Púte národov, viete z osobného zážitku a z osudov vašich rodín, aké strašné utrpenie priniesli protikresťanské a bezbožnícke ideológie – národný socializmus i komunizmus. Tak si spomíname na svojich sestry a bratov, ktorí pre svoju vieru a službu blížnemu v táboroch a väzeniach zomreli. Im a všetkým, ktorí v ťažkej dobe Krista Pána vo svojich srdciach sväto zachovali, patrí naša vďaka.“ Podľa viedenského arcibiskupa, ako kresťania žijeme s vedomím, že u Boha nič nie je zabudnuté, alebo stratené, žiadna slza, žiadne utrpenie, aj keby sme my všetci zabudli. V tejto súvislosti vyzdvihol veľké zásluhy pápeža Jána Pavla II. na páde komunistického režimu. Kardinál vyzval na zbúranie múrov predsudkov, posudzovania, pozerania sa navzájom z nadhľadu, či obáv medzi zjednotenými národmi: „Od Márie sa môžeme učiť tomuto pohľadu, pretože u nej nejestvuje opovrhnutie inými, ona miluje všetky svoje deti. Ako kresťania dennodenne cítime strach svojich spoluobčanov, že spojená Európa by mohla viesť k strate samostatnosti a rozmanitosti kultúry a tradície. Ako kresťania sa modlíme za jednotu, ktorá v rozmanitosti nerozdeľuje, ale obohacuje. No a Mariazell je toho symbolom. Všetkým národom je toto miesto milosti oddávna blízke, a tu v Mariazelli sa priznávame k našim kresťanským základom Európy, ktoré sú istotne schopné ba priam potrebné pri napomáhaní toho, aby sme mohli spolu znášať európsku jednotu.“ Kardinál Christoph Schönborn opätovne vyzdvihol skutočnosť, že je potrebné uznať a nezabúdať na kresťanské korene Európy.



Na záver liturgie, ktorú hudobne doprevádzal tisícčlennný spevácky zbor tvorený spevákmi z ôsmich zúčastnených stredoeurópskych krajín, prečítali predsedovia biskupských konferencií – každý jednu pasáž vo vlastnom jazyku Posolstvo z Mariazellu, ktoré má vyznačiť cestu Cirkvi v strednej Európe v budúcich rokoch. Kardinál Schönborn ho uviedol slovami: „My biskupi preto prosíme veriacich, ktorí sú nám zverení: Neskrývajte svoju vieru! Nestojte bokom na ceste spoločnej budúcnosti! Kráčajte, rozmýšľajte, pracujte a hľadajte zjednotení so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Každý z vás môže k tomu niečím cenným prispieť.“ Nasledujúce body posolstva sa týkali tém ako „Ukazovať ľuďom Krista“, „Učiť sa modliť a učiť modliť sa“, „Rozmnožiť a prehĺbiť náboženské vedomosti“, „Dávať znamenia“, „Zachovávať kultúru nedele“, „Chrániť a rozvíjať život“, „Posilňovať solidaritu v Európe a vo svete“.



Po slávnostnej liturgii sa konala procesia s milostivou soškou Panny Márie na priestranstve letiska. Na záver boli čestní hostia, biskupi a kňazi, ale aj všetci pútnici pozvaní na spoločné agapé (starocirkevná prax spoločného bratského pohostenia, ktoré sa konávalo po liturgickom slávení). Kvôli nemu organizátori pripravili 24 000 litrov gulášovej a zeleninovej polievky. Prípravu čiastočne znehodnotilo chladné daždivé počasie, náročné prístupové cesty, takže starostlivo pripravené balíčky sa mnohým pútnikom vôbec nedostali do rúk. Pútnikom nezostávalo iné riešenie, než prijať aj tieto nedostatky ako súčasť obety, o čo sa väčšina aj usilovala. Po svätej omši pokračoval ešte mládežnícky program jednotlivými skupinovými a záujmovými podujatiam. Púť národov sa stala aj veľkou udalosťou pre mladých. Na stretnutie mládeže v Mariazelli v dňoch 21. až 23. mája sa prihlásilo 6 000 mladých zo všetkých ôsmich zúčastnených krajín, zo Slovenska sa Púte zúčastnilo okolo 800 mladých. Mládežnícky program mal dva ústredné ciele. Predovšetkým ukázať mladým kresťanom ako môžu vo svojich krajinách a životných situáciách konkrétne žiť svoju vieru a odovzdávať ju ďalej, ale aj poskytnúť im podnety ako prispievať k novej Európe jej spoluutváraním z pozície kresťanského presvedčenia.



V nedeľu 23. mája sa konala slávnostná svätá omša s mladými, ktorej predsedal maďarský prímas kardinál Péter Erdö. Napriek snehovej chumelici sa na svätej omši zúčastnilo viac ako 4500 mladých. Kardinál Erdö v homílii pripomenul blížiace sa Turíce a povedal: „Na Turíce sa to, čo sa pri stavbe Babylonskej veže zmiatlo a roztrieštilo mocou Ducha Svätého znovu zjednotilo. Otázkou je, ako kresťania dnes môžu tu v oblasti strednej Európy svedčiť o svojej jednote s Kristom. Príprava a slávenie katolíckych dní 8 krajín je žiarivým príkladom zjednocujúcej sily viery... Niektorí si myslia, že EÚ ohrozuje identitu národov, národné kultúry a tradície. V Cirkvi sa však identita národov neohrozuje. Naša jednota nie je uniformovanosť a jednotvárnosť, ale vzájomné porozumenie a láska v Kristovi.“



Katolícke dni sa zameriavali predovšetkým na katolíkov v zúčastnených krajinách s cieľom novej evanjelizácie a posilnenia viery. Na tomto dialógu budú mať samozrejme účasť aj iné kresťanské cirkvi a náboženské spoločenstvá. Podstatným aspektom podujatia bolo úsilie náboženskými podujatiami a púťami umožniť stretávanie veriacich aj cez hranice a pritom sprostredkovať vedomie, že viera a Cirkev národy spájajú a prekonávajú nacionalizmus. V centre pozornosti je aj spoločná zodpovednosť za Cirkev a spoločnosť inšpirovaná myšlienkou novej evanjelizácie a europeizácie Európy. Záverečné posolstvo pripomína teda oblasti, v ktorých sa môže myšlienka Stredoeurópskych katolíckych dní rozvíjať aj v nastávajúcom období.



Zdroj: Archív TK KBS




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024