Košice 22. mája (TK KBS) Uplynul rok od úmrtia košického emeritného arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča. Zomrel 23. mája 2023 v Košiciach. V deň prvého výročia úmrtia bude o 18:00 svätá omša v košickej katedrále. Celebrovať ju bude košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober. V rovnaký deň o 18:00 bude svätá omša aj v rodisku arcibiskupa Tkáča. V Ohradzanoch ju bude sláviť košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč.
Kto bol Alojz Tkáč?
Alojz Tkáč sa narodil 2. marca 1934 v Ohradzanoch v okrese Humenné. Jeho otec bol starosta. Už v detstve sa chcel stať kňazom a „slúžil“ omše pre svojich súrodencov. Pevne sa rozhodol vydať sa týmto smerom na prahu dospelosti. Základnú školu vychodil v rodisku a gymnázium absolvoval v Humennom. Po maturite v Humennom v roku 1953 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a po dvoch rokoch pokračoval v štúdiu na CMBF v Bratislave.
Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Ambróza Lazíka 25. júna 1961. Po pol roku musel narukovať na dvojročnú vojenskú službu, ktorú absolvoval ako člen Pomocných technických práporov (PTP) v Česku. V rokoch 1961 – 1963 pôsobil ako kaplán v Zborove. Po absolvovaní dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil od roku 1964 do 1975 ako archivár na Biskupskom úrade v Košiciach.
V roku 1974 verejne predniesol kritický príspevok, v ktorom poukázal na prenasledovanie cirkvi zo strany vtedajšej štátnej moci. Tkáča citovali mnohé zahraničné médiá, čo neuniklo pozornosti Štátnej bezpečnosti (ŠtB). V roku 1975 mu bol odobratý štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania a až do roku 1983 pracoval ako vodič električky a robotník Štátnych lesov v Košiciach
V rokoch 1983-1990 bol správcom farnosti Červenica. 14. februára 1990 bol menovaný za biskupa, biskupskú vysviacku mal 17. marca 1990 v Košiciach. 31. marca 1995 bol menovaný za košického arcibiskupa, metropolitu. Pálium mu odovzdal dnes už svätý Ján Pavol II. dňa 2. júla 1995. Od roku 2010 bol Mons. Alojz Tkáč emeritným biskupom.
Na kňazskú vysviacku v roku 1961 dostali štátny súhlas, svoje následné primície opisuje takto: „Na primície bolo treba povolenie cirkevného tajomníka, ktorý sa každého primicianta primerane snažil inštruovať, čo má a čo nemá robiť. Nesmeli sme mať sprievod z rodičovského domu do kostola, primičná svätá omša nesmela byť vonku pred kostolom, nech bol kostol akokoľvek maličký. Nesmel byť rozhlas nainštalovaný. A primičná hostina nesmela byť v nejakej verejnej budove, v kultúrnom dome alebo kdekoľvek inde. Hoci už vtedy kultúrne domy boli, bolo to výslovne zakázané.“ Po šiestich mesiacoch kňazskej služby musel absolvovať základnú vojenskú službu. Po absolvovaní bol menovaný na post archivára biskupského úradu v Košiciach. Tento úrad vykonával asi 3 roky.
Schôdzka Pacem in terris
Na schôdzke združenia „Pacem in terris“ dňa 23. októbra 1974 upozornil na nedostatky týkajúcich sa cirkvi (napr. vo vyučovaní náboženstva, stavaní kostolov...). Tento jeho prejav sa nevedno ako dostal do zahraničia, kde ho zverejnili stanice ako napr. Vatikánsky rozhlas, Hlas Ameriky atď. Kvôli tomu Tkáča štyri ráz dlhé hodiny vypočúvali, vyhrážali sa mu, že mu „ukážu, že sa rozpamätá na to,“ no nakoniec podľa jeho slov naňho nesiahli. V dôsledku toho mu zakázali vykonávať pastoračnú činnosť. Tento zákaz platil od 29. novembra 1975. Po siedmich rokoch sa vrátil do pastorácie ako správca farnosti v Červenici.
Po revolúcii
Pápež Ján Pavol II. vymenoval Tkáča 14. februára 1990 za košického biskupa. Biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka 17. marca 1990. 31. marca 1995 bol vymenovaný za košického arcibiskupa-metropolitu. Pápež Ján Pavol II. mu 2. júla 1995 pri návšteve Košíc a svätorečení troch košických mučeníkov odovzdal pálium. Úrad košického arcibiskupa metropolitu odovzdal 10. júla 2010.
Emeritný arcibiskup Tkáč bol nositeľom diamantovej Janského plakety za dobrovoľné darcovstvo krvi.
Na čele diecézy/arcidiecézy
Počas svojho úradu spolupracoval na otvorení a udržiavaní Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a Teologického inštitútu v Spišskom Podhradí, pokračoval v opravovaní košickej katedrály, dal vybudovať diecézny kňazský domov vo Veľkom Šariši a dal opraviť biskupský úrad. 4. októbra 1994 znovu otvoril Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, pričom sa začala jeho generálna oprava. Takisto zriadil karmelitánsky kláštor v Košiciach-KVP (posvätený 24. júna 1995), nové farnosti a za 5 rokov sa postavilo dokonca 80 nových kostolov. Arcidiecézu viedol až po prijatie jeho rezignácie po dovŕšení 76. roku života pápežom Benediktom XVI.
Arcibiskup podal rezignáciu už v roku 2009, keď dosiahol 75 rokov, ale pápež mu dovolil zostať vo funkcii ešte 1 rok.
Ako emeritný arcibiskup aktívne vypomáhal arcidiecéze i svojmu nástupcovi Bernardovi Boberovi. V novembri 2015 bol ako emeritný arcibiskup metropolita so slovenskými biskupmi na „Ad limina apostolorum“ v Ríme. Posledné roky, ktoré boli poznačené aj pandémiou Covid 19, sa emeritný arcibiskup pre svoj slabý zdravotný stav vyskytoval na verejnosti len ojedinele a svoje posledné dni prežil vo svojej rezidencii v priestoroch arcibiskupského úradu, kde až do svojej smrti býval. Pohreb bol 30. mája 2023. Pochovaný je pri kardinálovi Jozefovi Tomkovi v krypte Katedrály sv. Alžbety v Košiciach pod oltárom. (Zdroj: Košická ardiecéza/Archív TK KBS).