Bratislava/Prešov 21. mája (TK KBS) Prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Jozef Maxim absolvuje v júni svoju prvé návštevu Ad limina apostolorum v Ríme a Vatikáne. „Pre mňa to budú všetko nové veci, takže idem do Ríma s očakávaniami niečoho nového a nepoznaného,“ uviedol metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Prinášame s ním rozhovor.
Prvý raz sa zúčastníte na Ad limina apostolorum, a to hneď v úlohe arcibiskupa-metropolitu. Aké sú vaše očakávania?
Teším sa na stretnutie so Svätým Otcom Františkom, rovnako aj na návštevy jednotlivých dikastérií. Pre mňa to budú všetko nové veci, takže idem do Ríma s očakávaniami niečoho nového a nepoznaného.
Vieme, že diecézni/eparchiálni biskupi pripravujú pred návštevou Vatikánu správu o stave diecézy/eparchie. Vy ste v úrade ešte len veľmi krátko. Ako ste postupovali pri zostavovaní správy?
Správu pripravovali moji spolubratia na kúrii ešte pred samotnou mojou biskupskou vysviackou, keďže táto správa sa musí odoslať do Ríma v určitom časovom predstihu. Ja som si ju celú prečítal a môj vklad v tejto správe tvorí práve záverečnú kapitolu, kde podávam také celkové zhrnutie duchovného života v archieparchii.
V Katolíckej cirkvi prebieha synodálny proces, ktorý bude zvŕšený októbrovým stretnutím biskupov v Ríme. Ako vnímate Synodu o synodalite? Premietla sa nejako aj do vašich výstupov v správe?
Synoda o synodalite je dôležitá udalosť v Cirkvi, cez ktorú nás všetkých Svätý Otec pozýva uvedomiť si dôležitosť každého jedného človeka v Božích očiach. Lebo spolu tvoríme mystické Kristovo telo a len keď každý úd robí to, čo mu je zverené, tak len vtedy môže organizmus správne fungovať. Osobne sa zúčastním synodálneho zasadania v októbri tohto roka. Aj tento čas bude pre mňa objavovaním niečoho nového. Očakávam, že sa budeme rozprávať o tom čo nás trápi, čo nás bolí, ale aj o tom z čoho sa v Cirkvi tešíme, čo nám prináša radosť do srdca. Čo sa týka záverečnej správy pre Ad limina, tak tá čiastočne pomenúva aj klady aj zápory, ktoré vnímame v jednotlivých oblastiach duchovného života v archieparchii a s ktorými sa zaoberali aj synodálne konzultácie.
V rámci návštev jednotlivých dikastérií vás čaká aj pracovné stretnutie na Dikastériu pre východné cirkvi. Máte v pláne riešiť aj nejaké konkrétne záležitosti alebo pôjde skôr o zdvorilostnú návštevu?
Nečakám, že budeme tam riešiť nejaké akútne problémy našej archieparchie. Skôr si myslím, že pôjde o bratskú návštevu, o akési predstavenie sa. Možno zaznejú nejaké všeobecné veci a také duchovné povzbudenie. Ale je to len môj pohľad, keďže túto skúsenosť ešte nemám. Nejaké vážnejšie pracovné témy, ktoré určite máme aj my, biskupi Gréckokatolíckej cirkvi, budeme pravdepodobne riešiť v inom období počas roka.
Dôležitou súčasťou návštevy Ad limina je aj návšteva hrobov apoštolov svätých Petra a Pavla. Aký význam má v tejto súvislosti pre vás návšteva Baziliky sv. Klimenta, kde je pochovaný svätý Cyril – apoštol Slovanov?
Už ako študent v Ríme na Pápežskom východnom inštitúte som veľmi rád chodieval do hlavných rímskych bazilík. Pre mňa osobne je dôležité prísť k hrobu sv. Petra, toho, na ktorom Kristus postavil svoju Cirkev. Či apoštola Pavla, ktorého označujeme ako najväčšieho Kristovho misionára. Veď aj úlohou biskupa je ohlasovať Božie slovo vhod aj nevhod. Máme byť misionármi, ktorí pôjdu aj na periférie, kde sa máme ujať všetkých – slabých, opustených či tých, ktorí vieru stratili alebo potlačili do úzadia. Samozrejme Bazilika sv. Klimenta, miesto, kde je pochovaný svätý Konštantín – Cyril, je pre nás gréckokatolíkov ako priamych nositeľov cyrilo-metodskej tradície významné miesto. A pre mňa, ako sídelného prešovského biskupa, o to zvlášť, že v tejto bazilike prijal biskupskú vysviacku môj predchodca, blahoslavený biskup mučeník Pavol Peter Gojdič.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa mnohí utečenci rozhodli zostať aj na Slovensku. Vo veľkej miere ide o veriacich východného katolíckeho obradu, čo pre všetky tri eparchie na Slovensku znamená rozšíriť pastoráciu aj o týchto ľudí. Akým spôsobom bude táto téma prítomná na pracovných stretnutiach vo Vatikáne?
Pastorácia utečencov z Ukrajiny prakticky začala ihneď po začiatku vojny. Vo všetkých troch eparchiách sú poverení kňazi, ktorí sa duchovne starajú o veriacich z Ukrajiny. Táto pastorácia hlavne prebieha vo veľkých mestách v Bratislave, Košiciach a v Prešove, ale aj kňazi po menších farnostiach boli upovedomení, aby sa snažili o začlenenie gréckokatolíckych ukrajinských veriacich do farskej pastorácie. Myslím si, že táto téma bude rezonovať aj na týchto našich pracovných stretnutiach, a to nielen na Dikastériu pre východné cirkvi, keďže odídencov z Ukrajiny je v našej krajine mnoho a dotýka sa to celej Katolíckej cirkvi na Slovensku.
Ako môžu veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sprevádzať svojich biskupov na tejto významnej ceste?
Naše katolícke médiá určite budú prinášať rôzne novinky a správy z tejto návštevy v Ríme a tak veriaci budú do istej miery „v obraze“. O čo určite prosím veriacich, je modlitba za nás biskupov, aby sme si z tejto návštevy odnášali podnety pre nové rozhodnutia, ktoré v spolupráci s darmi Svätého Ducha, budú nám všetkým pomáhať v spoločnom kráčaní a napredovaní za Kristom.
Pripravila Katarína Jančišinová