Vatikán 6. mája (VaticanNews) Tridsaťšesť športovcov z jedenástich rôznych krajín v tíme Medzinárodného výboru pre utečencov bude na olympijských hrách v Paríži reprezentovať viac ako 100 miliónov vysídlených ľudí.
Existujú dve znamenia mieru, ktoré olympijské a paralympijské hry dávajú svetu. Prvým je olympijské prímerie, ktoré vyhlásila Organizácia Spojených národov na obdobie od 19. júla do 15. septembra. Týždeň pred začiatkom parížskych hier do týždňa po skončení paralympiády.
Pápež František podporil hodnotu olympijského prímeria – v príhovore k tímu Athletica Vaticana 13. januára – s nádejou, že „v tomto mimoriadne temnom historickom okamihu, ktorý prežívame, môže šport budovať mosty, rúcať bariéry a podporovať mierové vzťahy.“ Thomas Bach, prezident Medzinárodného olympijského výboru, okamžite zopakoval pápežove slová v zmysle „misie mieru a solidarity“ olympijského hnutia.
Nech šport podporuje mier v tejto temnej historickej chvíli, povedal pápež vatikánskym športovcom
Druhým znakom mieru je účasť tridsiatichšiestich športovcov utečencov na hrách v tíme zostavenom Medzinárodným olympijským výborom. Ich mená oznámil prezident Bach spolu s dvoma protagonistami príbehu o znovuzískaní slobody prostredníctvom športu: afganským cyklistom Masomahom Alim Zadom, vedúcim misie utečeneckého tímu v Paríži, a juhosudánskym bežcom na stredné trate Yiehom Pur Belom, ktorý sa z utečeneckého tábora, kam ho ako desaťročného vrhla vojna, dostal do radov Medzinárodného olympijského výboru.
„Vyzývam celý svet, aby vám fandil,“ povedal Bach športovcom v tíme: pochádzajú z 11 krajín, prijalo ich 15 národných olympijských výborov a v Paríži budú súťažiť v 12 športoch. Ide o tretiu olympijskú účasť utečencov: v Riu de Janeiro ich bolo 10 a v Tokiu 29. Dva symboly mieru sú obsiahnuté v „štvrtom slove“ olympiády – Communiter, spolu, ktoré bolo pred tromi rokmi pridané k olympijskému sloganu Citius, altius, fortius. Communiter, spoločne, rovnako dôstojne: športovci s tréningovými programami na vysokej úrovni a športovci pochádzajúci z utečeneckých táborov a so skúsenosťami s násilím. To predstavuje perspektívu nádeje, a to nielen v športe.
Giampaolo Mattei – L'Osservatore Romano