Vatikán 19. apríla (VaticanNews) Vatikánske dikastérium pre laikov, rodinu a život zorganizovalo 18. apríla 2024 webinár na tému Pastorácia ľudského života. Na webinár sa pripojilo 166 účastníkov z celého sveta, ktorí sa zamýšľali a diskutovali s prednášateľmi a s pracovníkmi daného dikastéria nad pastoráciou ľudského života od jeho počatia po prirodzenú smrť.
Webinár otvorila modlitbou a úvodným pozdravom podsekretárka daného dikastéria profesorka Gabriela Gambino, ktorá ho aj ukončila. Vo svetle vyhlásenia o ľudskej dôstojnosti Dignitas infinita, ktorú nedávno vydalo Dikastérium pre vieru (2. apríla 2024), si prednášatelia a účastníci pripomenuli mnohé hrozby, ktoré ohrozujú ľudský život od jeho počatia po prirodzenú smrť v rozličných oblastiach nášho sveta. Tieto hrozby vnímajú biskupi po celom svete spolu s pracovníkmi vatikánskych dikastérií Svätého stolca. Tieto hrozby podporujú falošnú kultúru smrti, ako ju nazval sv. Ján Pavol II., t.j. kultúru vylučovania, ako ju nazýva súčasný pápež František. Proti štruktúram, prejavom a ničivým následkom kultúry smrti máme napomáhať kultúre živote, ktorú podrobne opísal sv. Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae (1995).
Pastorácia ľudského života je predovšetkým činnosťou celej Cirkvi v kontexte ohlasovania radostnej zvesti (kerygmy), ktorá je jadrom celej evanjelizácie. Každý kresťan má túto misiu: svojím životom svedčiť o Kristovi vyznávaním pravej viery a skutkami bezpodmienečnej lásky. Pastorácia ľudského života má byť katechizáciou (zvnútorneným podnecovaním poslucháčov) než iba poučovaním (náukovým a mravným); činnou kresťanskou láskou (sprevádzaním) než iba obyčajnou sociálnou a kultúrnou činnosťou. Slovenský salezián prof. Michal Vojtáš, prorektor Saleziánskej univerzity v Ríme, sa zamýšľal vo svojom príspevku nad samotným projektovaním pastorácie. Navrhol dynamický špirálovitý model, v ktorom okolo pevnej osy evanjeliovej kerygmy a cirkevnej tradície sa pohybuje naša dynamická pastoračná činnosť, ktorá má zohľadňovať konkrétne zdroje (osobné schopnosti a sociálne možnosti, problémy a pod.) v načúvaní Duchu Svätému. Týmto spôsobom máme uskutočňovať správne pastoračné rozlišovanie, ku ktorému nás vyzýva pápež František v súvislosti so synodálnou cestou celej Cirkvi.
V ďalšej časti webinára sa príspevky venovali vybraným ohrozeným a zraniteľným skupinám, ktoré si vyžadujú špeciálnu pastoráciu, ako vyplýva aj z osobných skúseností ich prednášateľov. Profesorka bioetiky Maria Luisa di Pietro hovorila o ochrane počatého ľudského života a o ochrane zdravia ženy. Počatý ľudský život ničí priamy potrat, ohrozuje ho umelé oplodnenie v skúmavke a používanie farmakologických antikoncepčných prostriedkov, ktoré majú aj abortívny účinok. Fyzické a psychické zdravie ženy ohrozujú mnohé negatívne dôsledky používaných antikoncepčných prostriedkov (aj s abortívnym účinkom), metód umelého oplodnenia v skúmavke a priameho potratu (napr. po-potratový syndróm). Joseph Teyn Chon a Clare Jiayann Yeh z čínskeho Taiwanu hovorili o nebezpečenstvách a negatívnych dôsledkoch kybernetického šikanovania, digitálnej závislosti a samovraždách u mladých ľudí, ktorí sú tiež podmetom i cieľom pastoračnej činnosti Cirkvi s jej preventívnym a terapeutickým účinkom. Ide o aktuálnu a vážnu tému aj pre naše prostredie.
Manželia z afrického Kamerunu Thérese a Emmanuel Ngamo hovorili o svojich formačných skúsenostiach pastorácie rodín pri predchádzaní násilia na deťoch, ženách a krehkých osobách. Jeden z účastníkov podotkol, že v „západnej“ časti sveta sa mladí ľudia (muži a ženy) nechcú sobášiť, lebo nechcú byť manželmi, prípadne rodičmi, čo je ďalšia vážna výzva pre pastoráciu ľudského života. V poslednom príspevku kňaz Nelson Ortiz z Biskupskej konferencie Kolumbie priblížil na základe formačných skúseností „priečny“ (spojovací) charakter pastorácie ľudského života, ktorá zahŕňa mnohé subjekty a prvky. V Kolumbii pôsobia štruktúry, ktoré zabezpečujú kurzy prirodzeného plánovaného a zodpovedného rodičovstva, sprevádzanie matiek počas tehotenstva, prevenciu priameho potratu a ochranu počatého ľudského života, formáciu manželov a rodín, detí a mládeže a starostlivosť o opustených, chorých a zomierajúcich osôb a ich príbuzných.
Pastorácia ľudského života nemá byť iba teóriou, ale konkrétnou cirkevnou integrovanou dialogickou spolupracujúcou rozvážne kreatívnou a plodivou praxou, ktorá si všíma konkrétneho človeka v konkrétnej situácii v rámci globálne sekularizovanej spoločnosti. Pastorácia ľudského života vychádza z biblického posolstva o človeku vo svetle udalosti vtelenia Božieho Syna, ktorý sa stal jedným z nás, aby nás ako Dobrý pastier milosrdne viedol späť k nebeskému Otcovi mocou zoslaného Duch Svätého. Kristova Cirkev ako Boží ľud života a pre život má poslanie hlásať neochvejne evanjelium života a svedčiť o ňom slovami a skutkami pri sprevádzaní každého blížneho s cieľom budovať kultúru života a civilizáciu lásky, ktorá má svoje definitívne zavŕšenie vo večnosti.
Doc. Michal Vivoda